- Ács József /HU
- Čučnik Primož /SI
- Fazzini Marco /IT
- Hochel Braňo /SK
- Chenet André /F
- Inkala Jouni /FIN
- Kreidl Margaret /DE
- Kupka Valerij /SK
- Majeran Tomasz /PL
- Marianacci Dante /IT
- Matijaš Bohdana /UA
- Mellor Leo /GB
- Morley Jonathan /GB
- Nikolova Galina /BUL
- Petrova Alexandra /RU
- Pinsky Robert /USA
- Prokešová Viera /SK
- Rinck Monika /DE
- Ružičková Nóra /SK
- Sendecki Marcin /PL
- Sommer Piotr /PL
- Trojak Bohdan /CZ
- Veleva Irina /BUL
Básne pre festival preložila Katarína Laučíková.
Egon Schiele a jeho modelka v odraze zrkadla
áno, som žid, ale nie v tom zmysle,
ktorý ťa hneď napadne, v oveľa krajšom zmysle.
napríklad táto báseň – či nie je fragmentom
mytológie vyhnanca? veľmi peknej mytológie.
všetko je v nej na svojom mieste.
povedzme taká krv, áno, krv, veľa krvi:
krv uši, krv oči, krv rozkrok, znamienko krvi
na papieri, rubáš plátna posiaty chrastami –
jednoducho kóšerný košmar. nie je toho príliš?
pýtam sa, lebo tvoju krv nosím ulicami mesta,
a iná krv mi tryská z prsta a hovorí:
prečo je ten človek taký smutný
v našom tak peknom a veselom meste ?
dnes síce krv, no zajtra náruč krásnej španielky.
Tomasz Majeran
Tomasz Majeran (1971) je poľský básnik. Narodil sa vo Vroclavi v Poľsku. Študoval poľskú filológiu na Vroclavskej univerzite a filozofiu na Viedenskej univerzite. Pracuje v Poľskom vedeckom vydavateľstve PWN a píše recenzie pre niekoľko poľských časopisov a novín. Vydal zbierky poézie: Elegia na dwa głosy (Elégia pre dva hlasy, 1994), Ruchome święta (Pohyblivé sviatky, 2001), Koty. Podręcznik użytkownika (Mačky: Príručka užívateľa, 2002). Pracuje a žije vo Vroclavi.Básne pre festival preložila Katarína Laučíková.
Egon Schiele a jeho modelka v odraze zrkadla
áno, som žid, ale nie v tom zmysle,
ktorý ťa hneď napadne, v oveľa krajšom zmysle.
napríklad táto báseň – či nie je fragmentom
mytológie vyhnanca? veľmi peknej mytológie.
všetko je v nej na svojom mieste.
povedzme taká krv, áno, krv, veľa krvi:
krv uši, krv oči, krv rozkrok, znamienko krvi
na papieri, rubáš plátna posiaty chrastami –
jednoducho kóšerný košmar. nie je toho príliš?
pýtam sa, lebo tvoju krv nosím ulicami mesta,
a iná krv mi tryská z prsta a hovorí:
prečo je ten človek taký smutný
v našom tak peknom a veselom meste ?
dnes síce krv, no zajtra náruč krásnej španielky.