- Ács József /HU
- Čučnik Primož /SI
- Fazzini Marco /IT
- Hochel Braňo /SK
- Chenet André /F
- Inkala Jouni /FIN
- Kreidl Margaret /DE
- Kupka Valerij /SK
- Majeran Tomasz /PL
- Marianacci Dante /IT
- Matijaš Bohdana /UA
- Mellor Leo /GB
- Morley Jonathan /GB
- Nikolova Galina /BUL
- Petrova Alexandra /RU
- Pinsky Robert /USA
- Prokešová Viera /SK
- Rinck Monika /DE
- Ružičková Nóra /SK
- Sendecki Marcin /PL
- Sommer Piotr /PL
- Trojak Bohdan /CZ
- Veleva Irina /BUL
Dante Marianacci
Dante Marianacci (1948) sa narodil v Ari v oblasti Chieti v Abruzzo v Taliansku. Pracoval ako vysokoškolský učiteľ a žurnalista a na začiatku 70-tych rokov vstúpil do diplomatických služieb. Prvú zbierku básní Ako čajka publikoval v roku 1970, nasledovali Cesta za Tiresiom (1975), Ostrovčeky na zemi (1977), Graffiti (1980), background: Masky a pevnosti (1985), Pražské správy (1990) a Návraty Odyssea, ktorá získala cenu Penne v roku 1997. Zbierka esejí Talianská kultúra na prahu 21. storočia vyšla v roku 1995. Pôsobí ako kultúrny atašé Veľvyslanectva Talianskej republiky v Budapešti.Básne pre festival preložila Miroslava Vallová
Hranica tieňa
Hranicu tieňa,
zhodnú s obzorom myšlienok,
preliači prvý lúč poézie.
Nie je vidinou
úzka cestička
k zastretej túžbe po pevnom bode.
Pomaly dvíha sa nárek
a biele holubice zapĺňajú tvoje nebo
inými škvrnami, belasým blankytom.
Len sťažka bledne
bieloba duše.
Čo keby si sa teraz zobudil,
ako dieťa
keby si sa opäť zobudil
na veselý hlahol zvonov
pod hniezdami lastovičiek, čo práve prileteli,
a radostne tancujú vo vzduchu
pod tvojím oknom plným svetla?
Sme len vyľakané deti
krehké a plaché bytosti,
opakuje filozof v knihe
otvorenej na písacom stole.
Je noc, ešte vždy je noc,
kričí uzimený pocestný
na pustej čistine, ruší očarenie
a premieta ťa na obrazovku
so zblázneným ovládačom
za psovsky tuhej zimy.
Posledná lampa pomaly zhasína
na prázdnom javisku sveta.