- Ács József /HU
- Čučnik Primož /SI
- Fazzini Marco /IT
- Hochel Braňo /SK
- Chenet André /F
- Inkala Jouni /FIN
- Kreidl Margaret /DE
- Kupka Valerij /SK
- Majeran Tomasz /PL
- Marianacci Dante /IT
- Matijaš Bohdana /UA
- Mellor Leo /GB
- Morley Jonathan /GB
- Nikolova Galina /BUL
- Petrova Alexandra /RU
- Pinsky Robert /USA
- Prokešová Viera /SK
- Rinck Monika /DE
- Ružičková Nóra /SK
- Sendecki Marcin /PL
- Sommer Piotr /PL
- Trojak Bohdan /CZ
- Veleva Irina /BUL
Básne pre festival preložil Martin Solotruk.
ŠTRKY RIEKY: pomalé zvoľňovanie podľa kontúr.
Usadenina postupuje progresívne a dočista prekrýva, kým
nezasiahne prúd. Po chvíli sme na rovine, čo splýva
s dôkazom neohraničení hradenia. Stále čitateľné úlomky
bridlíc, starobylou vodou mŕtve riasy, a čoraz výrečnejšie
praskanie pod nohami uvoľnia pohyb zápletky, hrudné
zovretie v rane z jasného neba. Zlomy vždy najprv cítiť vo
vzduchu. Aj najmenšie zlomky plynú do vrstiev
priebežným výberom, všetky sú najprv dosť arbitrárne, od
prírody svojvoľné, až kým jeden z nich nepozdvihneme do
zvláštneho uznania. Je to ten s dokonalým rezom, a s
dierou, kanálikom, ktorým stále vanie príchuť výbuchu.
Prašného mýtu tak akurát na vymletie hlavy, alebo zásah
lúčom do neznámych hĺbok vrstiev.
Leo Mellor
Leo Mellor pôsobí na New Hall, University of Cambridge a na Newton Trust. Narodil sa v Brightone, študoval na King’s College, Cambridge. Potom pracoval a študoval v Sappore (severné Japonsko), Berlíne a v oblasti stredého Walesu. Teraz učí a píše o súčasnej poézii, modernizme a literatúre 2. sv. vojny. Jeho poézia, spolu s textami Sophie Levy, vyšla ako Marsh Fear / Fen Tiger (Bažina strachu / Tiger močiara, 2002). Mellorove zošity básní sú Things Settle (Usádzanie vecí), Ground Detail (Detail na zemi; spolu s Alistair Noon) a maps to sound (mapy k zvuku). V roku 2006 získal cenu za poéziu Harper-Wood a strávil mesiac cestovaním za welšsky hovoriacimi komunitami v Patagónii, v južnej Amerike.Básne pre festival preložil Martin Solotruk.
ŠTRKY RIEKY: pomalé zvoľňovanie podľa kontúr.
Usadenina postupuje progresívne a dočista prekrýva, kým
nezasiahne prúd. Po chvíli sme na rovine, čo splýva
s dôkazom neohraničení hradenia. Stále čitateľné úlomky
bridlíc, starobylou vodou mŕtve riasy, a čoraz výrečnejšie
praskanie pod nohami uvoľnia pohyb zápletky, hrudné
zovretie v rane z jasného neba. Zlomy vždy najprv cítiť vo
vzduchu. Aj najmenšie zlomky plynú do vrstiev
priebežným výberom, všetky sú najprv dosť arbitrárne, od
prírody svojvoľné, až kým jeden z nich nepozdvihneme do
zvláštneho uznania. Je to ten s dokonalým rezom, a s
dierou, kanálikom, ktorým stále vanie príchuť výbuchu.
Prašného mýtu tak akurát na vymletie hlavy, alebo zásah
lúčom do neznámych hĺbok vrstiev.