Monika Rinck

Monika Rinck (1969) sa narodila v Zweibrückene. Študovala religionistiku, históriu a literárnu komparatistiku v Bochume, Berlíne a Yale. Vydala knihy: Verzückte Distanzen (Uchvátené  odstupy, 2004), background: Fumbling with Matches. Herumfingern an Gleichgesinnten (Zápolenie so zápalkami. Pohrávanie sa s rovnako zmýšľajúcimi, 2005), Ah, das Love-Ding (Ach, tá lásky-vec; eseje, 2006), Zum Fernbleiben der Umarmung (K nedostaveniu sa objatia; 2007). Publikuje v časopisoch, antológiách a internetových magazínoch. Autorsky sa spolupodieľa na predstaveniach Edit Kaldor a skupiny My Socalled team (Môj takzvaný tím). Je autorkou scenára k projektu Le PingPong d'Amour (Ping-pong lásky). Prekladá z angličtiny a maďarčiny (v spolupráci s Orsolyou Kalasz). Žije v Berlíne.  

Básne pre festival preložila Nóra Ružičková.

pivónie

vo všetkých fázach riasenia hniezdia trsy,
stlačené balíčky, nahusto, tesne a nemo,
chúli sa v pukoch nutkanie k tučným
omámeným stredom, purpurovým a/alebo bielym,
sklonené kvety bývajú chrbtom k sebe
na rastlinných stonkách a kvitnú si doguľata.
keď začalo pršať, na steble
vo veľkej ruke držala som ťažkú hlavu
a vyháňala detstvo do vlhkého povetria,
ostré výkriky, chcenie, svätodušné vábenie,
ktoré sa stalo vášňou. rozmanité túžby sa vynárali
a znova mizli. keď som počula šepot
ich tisícich kvetov, chcela som
zmoknutú ružu čuchrať, húžvať, plieniť,
chcela som jej šklbať kvety, rozhádzať ich,
rozšliapať ich, volať priateľov, poďte a pozerajte,
čo tu ja mám, tučné veľké kvetinové čudo,
guľatú mačkohlavu, bielu a bezokú, ja, ja,
ja chcem tú mačaciu hlavu, ktorá nie je žiadnou mačkou,
prehnať cez bláznivú svorku svojich predstáv.
zničené a dochytané, nie nezranené
nechala som vznešené ruže meravo strnúť
uprostred tých dráh, ktorými sa detstvo náhli.