- Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad
- Okamih pred dopadom
- Mr Perplex a jeho žiaci
- untitled
- Manuál
- Básne z pozostalosti
- Malé veľké mesto
- Princíp neistoty
- Príbytok cudzieho času
- Uchvátené odstupy
- Ľubľana
- Protivietor
- Lovestory: Agens a paciens
- Biele rukopisy
- Planktón gravitácie
- Prižmúrenými očami
- Priezračná červená
- Kacír v čižmách
- Šport
- Mimochodom
Ľubľana
Meta Kušar básnickou knihou Ljubljana potvrdila a prehĺbila svoj „básnický egocentrizmus“ a v jeho rámci špecifický druh nepredvídateľnej, impulzívnej imaginácie, ktorá pôsobí prekvapujúco ucelene vďaka autorkinej ukotvenosti v intelektuálno-kultúrnom diskurze. Svet „malých skutočností“, posunkov a dejov spája poetka so svetom „veľkých mien“ a abstraktných pojmov často jediným neuveriteľným gestom, a to buď pomocou montáže alebo básnického obrazu. V niektorých básňach upozorňuje na „vykĺbenosť tohto sveta“ a surovosť dnešnej doby, pričom apeluje za návrat k ľudskosti, hlbší zmysel lásky a súcitu.
Preklad: Stanislava Chrobáková Repar
60.
Domy stoja na piesku, sú vysušené a spálené.
Beduína neprilákajú kovy, mramor, ani sklo.
Bystrosť ho privolá. Žblnkotavá a svieža.
V tichej záhrade si odmotáva hlavu a rozpráva
o kvetinách z dávnych krajín.
O ženách, čo neupadli do zabudnutia generácií.
Bez predsudkov ukazuje ich napredovanie
a svoju tvár. Duša dvojníčka
príde k nemu, lebo studňa ich obe rozuzlí.
Pozorujú sa z rovnakej vzdialenosti,
preto zriedkavejšie padnú a rýchlejšie vstanú.
28. máj 1949
64.
Zlomyseľný vietor mi dokaličí slová.
Mám sa s ním popasovať mečom?
Nevydarený život sa celí
zvnútra navonok.
Uprostred margarét vyrastie veľké slovo,
na ktorom zaveje zástava.
Nadšenie jej vanie priamo do tváre.