Ivan Štrpka v básnickej knihe Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad tvorivo pracuje s motívom krutosti súčasného života a konfrontuje ich s ľudskosťou a fantaskným zobrazením medziľudských vzťahov. „Neľudské“ súčasnej reality spája s obrazmi dôverného, krehkého a intímneho, ale aj so zložitými textovými štruktúrami, postmodernými parafrázami, vplyvmi orientálnej filozofie či hermetických vied. V jeho poetických textoch sa objavujú varovné signály, reflektujúce morálny aspekt aktuálnej ľudskej existencie, ale aj formálne ozvláštnenia, ako segmentovanie či až fragmentarizácia jednoliateho prúdu lyrickej výpovede na viacero línií.