V dielach jednotlivých skúmaných autorov (Gašpara, Alexyho, Hrušovského, Ivana Horvátha, Vámoša a Minárika) objavil Michal Habaj literárne i mimoliterárne vplyvy, nánosy a konotácie kvázi romantických manier, estetického, psychologického a filozofického komplexu fin de siècle, dekadencie i expresionizmu. Európsky – špeciálne viedenský a parížsky – literárnoestetický kontext domácej problematiky bol pritom vo výskumnej práci Michala Habaja dobre zohľadnený a je v nej ustavične prítomný. Pozornosti autora neušli ani určité talianske a balkánske literárne i všeobecne kultúrne konotácie.