
Peter Huchel (1903 – 1981) vyrastal v usadlosti starého otca v Alt-Langerwischi (Michendorf). Vyštudoval literatúru a filozofiu v Berlíne, Freiburgu im Breisgau a vo Viedni. Básne začal publikovať ako 22-ročný. Po cestách naprieč Francúzskom, Balkánom a Tureckom sa stal redaktorom literárneho časopisu Die literarische Welt. V roku 1932 získal od drážďanského časopisu Die Kolone svoju prvú cenu za poéziu. Bojoval v 2. svetovej vojne, bol v sovietskom zajateckom tábore.
Patrí k najvýznamnejším nemeckým lyrikom 20. storočia, prírodnou lyrikou ako šifrou, odčítateľnou zo stôp ľudských znakov, je blízky Günterovi Eichovi, poetikou absolútnej metaforickej skratky Paulovi Celanovi.