
vyštudoval juhoslavistiku na Filologickej fakulte v Belehrade, pracoval ako redaktor literárnych časopisov Vidici a Književna reč. V roku 1989 emigroval do Kanady, žije v Toronte. Vydal monografiu venovanú poézii Đorđe Markovića Kodera Poezija kao izvanumište (1983) a básnické zbierky Struna/Suton (1984), So lično (1986), Brazil (1986), Pesme za decu i kaludjere (1989) ...
...
Perdido (1991),
Gong u žitu (1991),
Talmud i ja (1992),
Muzika roba (1992),
Sedam čunova (1995),
Posečene su šume (2003) a
Ni ljubavi, ni hleba (2006). V roku 2004 vydal
Dnevnik I a esejistickú knižku
Protiv Kundere, o rok neskôr vyvolala mimoriadny ohlas jeho literárnovedná práca
Lažni car Šćepan Kiš (parafráza titulu slávnej knihy Petra Njegoša
Lažni car Šćepan Mali).