slovensky english

Her(m)etické algoritmy

Her(m)etické algoritmy

Memfer
Kacír v čižmách

"Ak mám byť úprimná, charakterizovala by som tú Tvoju knižku, teda túto poéziu v próze (ozaj, sekne Ti oveľa lepšie ako „krát­ke riadky") ako nejaké virtuálne beatnické (alebo sa to dá nazvať cyberpunk?) texty."

"Beatnické preto, lebo Ti podobne plynú vety, ale podobne je to aj vo vzťahu k romantizmu a priateľom, v pozérstve, ako aj v určitej vzbure proti správaniu väčšiny, resp. spolo­čenskému očakávaniu..." (Miroslava K. Valová Memferovi, 4.4.2007)

Aj keď so svojím prvým hodnotením stále súhlasím, musím pridať ešte jedno slovo – surrealita (nakoľko možno nazvať virtuálnu realitu surrealitou). Prelínanie myšlienok snovým spôsobom, strácanie hranice medzi realitou a virtuálnou realitou, vytváranie sve­ta bez hraníc subjektu a objektu. Surrealistic­ká je už koláž na obale a svojimi konotáciami vystihuje mnohé významy, ktoré Memfer roz­víja v zbierke: dominuje jej čierny kocúr/kacír s bielou náprsenkou, visiaci na cyklámenovom balóniku, s obviazanou zadnou nohou. Vľavo obrázok mostíka na skoky do vody, z ktorého skáče postavička, nevedno kam. Ďalšia sa na skok pripravuje, z pliec jej ako krídla vyrastajú veľké zelené listy. Nápis AS SEEN ON TV. Vpravo dlhý text písaný ozdobný­mi gotickými literami. A nad ním opäť posta­vička, tento krát prikvačená tlačidlom Escape – únik, ktorému nemožno uniknúť. Na zadnej strane Memfer v tmavých okulia­roch a stručná charakteristika jeho osoby s upozornením, že nie je v poézii úplný nová­čik, aj keď je Kacír v čižmách jeho knižný de­but: „básne a iné spovede publikoval v Psom víne, RAKu, Vlne, Babylone, Dobrej adre­se..." Knižka má 66 strán, na nich zopár ilus­trácií (kresieb a koláží, © Elrrnd), ale hlavne 35 textov. Bez veľkých písmen v nadpisoch i na začiatkoch viet, čím celá zbierka evokuje rýchle písanie mailov. A ingrediencie, z kto­rých je namiešaný každý slovný kokteil textu: už spomínaná surrealita či virtualita (exis­tencia mimo reality či realita v sieti), „beat" (vzbura, nepochopenie, cesta mimo svet konvencií, zmenené stavy vnímania) a „me-mories" (spomienky na detstvo, zážitky z ciest, miest a žien). Vždy však v inom po­mere, preto chutia zakaždým inak, aj keď jedna alebo dve príchute dominujú. (Niekedy viac, niekedy menej presvedčivo.)

Aj keď texty na seba ničím nenadväzujú a možno ich čítať v akomkoľvek poradí, celok knižky vyznieva pomerne koncízne. V prvej polovici zbierky prevažujú texty opisujúce každodennosť ozvláštnenú mimorealistický-mi motívmi, zatiaľ čo v druhej polovici texty spomienok na malé vnútorné slávnosti (hľa­dá sa chlapec), detstvo (alle wollen Baran-ča) a cesty (napr.perníkujúca dojka) majú skôr reflexívny charakter, aby sa na konci au­tor znovu vrátil k akémusi metarealizmu. Na­priek tejto premenlivosti dominuje zbierke je­den veľmi výrazný motív – motív hry. Už názov je istým druhom slovnej hračky a hneď v úvo­de autor prehovára k sebe samému v druhej osobe o podmienkach, za ktorých sa rozho­dol prijať život – ako hru. Ako karneval, ktoré­ho sa každý zúčastňuje s maskou, divadlo, kde sme osobami i obsadením: „rozhodnutý, vsunieš si tvár do masky, pripravený vstúpif do kukly, čokoľvek sa stane vo vnútri, zosta­ne zas iba vo vnútri, čakáš, trpezlivo, hodiny a dni. to sú podmienky a ty si pristúpil" (pro­lóg: fialová izba).

Zjavný alebo skrytý, ale hlavne viacvrstvový význam hry, ktorý dominuje zbierke, má naj­častejšie podobu manipulácie vo všetkých jej polohách. Hra, to nie je len únik do iného sveta – hra v gadamerovskom zmysle zastu­povania reality, vzniku novej, ktorá ako hra navonok nevyzerá, lebo sa berie subjektívne vážne, ale nie je to konvenčné chápaná reali­ta: „hrali túto hru: kto narazí na trampolínu, vydá protizvuk." (terazenie /comme vingt mille lieues/) Hra sú podľa Memfera aj vše­obecne platné spoločenské pravidlá, ktoré treba demaskovať, aby sa vôbec dalo žiť v ich intenciách – búrať ich a do očí sa smiať tým, ktorí ich ako manipuláciu nepochopili a pod­riaďujú sa im. Odhaľuje ich ako spoločenské väzby i siete: „zotročovať, oblbovať. rodina a komunikácia." (rodina a komunikácia) Hra má pre Memfera ako pre outsidera význam teatrum mundi (rozostavených bábok v akýchkoľvek kostýmoch), dokonca aj s prí­tomnosťou danse macabre (báseň tanecsmrtí). A metaforou hry označuje aj nábožen­ské predstavy, ktoré sú tiež istým druhom manipulácie veriacich.

Ale manipulácia dnes, to sú hlavne mas­médiá – vidieť a byť (o)klamaný: „reality show, kde zúčastnení sú dobrovoľne mani­pulovaní tajnými službami, psychologický kvíz, ktorý plodí trosky." (cc2ww: neón heartclock) „Zábavné" programy vyvolávajú nie neodôvodnenú paranoju v spoločnosti i jed­notlivcovi vždy skontrolovateľnom „virtuálnym božstvom": „do you need a voyeur?" (Jokermon a chorá cirkev) Túto psychózu Memfer stupňuje kopením odkazov na filmy, ale aj terminológiou divadla a cirkusovej manéže, cez demytologizovanie, iróniu, paródiu, sekvencie, úlohy: vykĺzol z filmu, agenti, mikro­film, režisér, dakto rozdal komparzu ostré, strih, klip, hrdina, šašovská lodička, kráľ, klaun, javisko, cirkusový atašé, stator, kos­tým, panoptikum, „dnešný večer bol v skutku výpravný." (prach si a v hrobe sa obrátiš) či „osoby a obsadenie: choose your level," le­bo všetko je len hra s vopred rozdanými rek­vizitami: „vesmír sa mení a ja si pilníkujem nechty" (oba citátypanoptikum Kryštálový vek – osoby & obsadenie).

Inak Memfer (niekedy až pri)často hovorí jazykom reklám i chatu a výrazne si potrpí na štýlovosť formy i obsahu. Jeho výpovede sú iba zdanlivo jednoduché, vety sa stávajú de­finíciami na jedno nadýchnutie (profesionál­na deformácia jadrového fyzika?), ale v da­nom kontexte majú nekonečné množstvo variácií obsahov: „priraďujem nový obsah starej forme", „kurzor je ihla a guľa myši šém"(oba citátywicked woodoo game). (A aby som nezabudla: na môj vkus používa priveľa angličtiny, čo je však momentálne v slovenskej poézii asi „in", takže jej rušivosť je výsostne individuálna záležitosť.)

Technické termíny dodávajú textom výrazo­vú neutralitu: „je to technicky možné, para­metre halucinácie tomu nasvedčujú" {modrý top); „figúrky sa diferencujú v tom zmysle, koľko mutácií systém dovoľuje" (wicked woo-doo game); „vpil som sa do toho obrazu až tak, že mi napadá analógia o vlnách a časti­ciach," (za morom oceán), ale napriek tomu sa zdá, že tento odstup je prehovorom melan­cholika o tom, že v skutočnosti mu všetko až tak jedno nie je: „vzťahový monoteizmus je bolestný koncep" (27. mája – l.júna života /Box Nuage/); „spoločnosť má úžasnú funk­ciu, ale bolí to" (valEnTín 200X). Práve preto sa niekedy Memfer nevyhne ani sentimentu, resp. jeho virtuálnej podobe: „dneszakopáva o zažltnuté SMSky, ktoré si poslali pred me­siacmi: je to ako fajčiť filter bez cigarety" (stratosféra); „Merkúr 5, svetlá spomienka na otca" (stawebnica); „občas sa prichytí, ako mu chýba niekto konkrétny, ale keď si ob­raz rozloží na pixely, zistí, že dotyčný/á je sú­časťou inej zo šachovníc, nedosiahnuteľný, presmerovaný" (cc2ww: neón heartclock).

Nezanedbateľným prvkom Memferových výpovedí ako výpovedí lyrického subjektu je humor, ale nie, ako by sa mohlo zdať, sebairónia, ako skôr sebaštylizácia – „amen, svetlo, hovorím ti, ešte dnes môžeš byť so mnou v ra­ji" – a (znovu aj) hra a manipulácia, ktorú možno charakterizovať citátom: „mladí Fran­cúzi a samozrejme Francúzky sedia na bie­lych kovových lavičkách, prídem bližšie, pred­stieram, že skúšam čítať z popísanej tašky, „zmätený" z francúzštiny sa otočím, smejú sa, som spokojný" (Labutienka). S radosťou paroduje klišé – „v očiach možno nájsť zázna­my o duši" (citadela ešte nevečerala) – i sám seba „rýmovanou" výpoveďou: „klamal som si, čo všetko som pochopil, stromy, listy, žilky, chlorofyl, stromy pri ceste a záblesk svetiel, väzbové konštanty ako voľné parametre: už len pár zákrut a je tu druhý level" (Posmešný krik „Memfer", ani som sa neobzrel).

Texty majú pre svoju krátkosť málo odstav­cov, dôležitým grafickým prvkom je však kur­zíva – zvýrazňuje vety a občas aj hru so slova­mi, ktoré v sebe skrývajú iné slová. Takto zhusťuje ich (niekedy protichodné) významy (usporiadaní, ochapnute, ale aj stawebnica, žen/ev/ský). Napriek tomu nie je celkom is­té, či tento druh prekrývania obsahov, hľada­nia jedného slova (významu) v druhom slove (význame) zmnožuje alebo prehlbuje ich ob­sahy. Či toto zhusťovanie nie je len kúzelníc­ky trik, ktorý vytvára iba zdanie prehlbovania. Či Memfer nie je len iluzionista, ktorý si je tohto kĺzania po povrchu vedomý a schválne ním manipuluje čitateľa. Je to ako ľahká ero­tika – záleží na aktérovi, na akú citlivosť je nastavený, či sa jej oddá a získa pocit napl­nenia svojich očakávaní.

Miroslava Vallová, Romboid, roč. 42, 2007, č. 7, s. 72 – 74.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 22. 09. 2007
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica