Poesis, alebo tvoriť svet z ničoho

Poesis, alebo tvoriť svet z ničoho

Katarína Kucbelová
Šport

Na zbierku Kataríny Kucbelovej Šport som dlho čakala. Možno preto, že tú prvú, Duály (Drewo & Srd 2003) som čítala viackrát a zakaždým som premýšľala, ktorým smerom sa Kucbelová vyberie v druhej

Kam až možno zájsť v zjednodušovaní poetického jazyka bez toho, aby zostal vyprázdnený. A vybrala sa naozaj ďaleko: až na obežnú dráhu (vlastnej) existencie. Hoci je zbierka členená na básne s krátkymi, repetitívnymi názvami vzťahujúcimi sa predovšetkým k dychu a dýchaniu, z hľadiska témy i štruktúry ju považujem skôr za pásmo. Niektoré básne, ak sú vytrhnuté z celku knihy, sa môžu zdať banálne, no v kontexte celej zbierky nadobúdajú zmysel i presah. Základný oblúk (dýchanie ako známka života - práca svalov - zachovávanie života - reflektovanie bytia v jeho jedinečnosti - popretie jedinečnosti - prijímanie konečnosti - stávanie sa súčasťou iného trvania ... ) robí zo zbierky Šport v kombi-nácii s jednoduchosťou jazyka štruktúru analogickú štruktúre organických systémov, kde sa elementárne (obmedzený počet chemických prvkov / obmedzený počet slov, písmen) stáva základom pre komplexné (mysliacu formu života / zbierku básní).

V porovnaní s prvou Kucbelovej knihou je Šport dotiahnutejší, formálne zrelší, no zaráža svojou ostentatívnou osamelosťou. Kým Duály konotovali párovú existenciu (lingvistickú i ľúbostnú), Šport vypichuje skôr kontrast medzi individuálnym a masovým, a ponára sa do samoty (dokonca do trpnosti). Akoby láska bola len civilizačný mýtus, podobne ako koncept pretrvávania vo výsledkoch práce či v plodení: „nechcem niesť zodpovednosť / za prítomnosť častíc / / zodpovednosť zaťažuje / a ťažký predmet padá rýchlejšie / / nepotrebujem lietať / stačí keď čas / medzi strachom pred pádom a dopadom bude dostatočne dlhý" (s. 60). Ešte je tu prítomný strach, ale i ten sa dá prekonať: „umenie staviteľov / kaskád a slepých ulíc / / z dna sa vracajú iní / / tou istou cestou" (s. 62), aby bolo napokon možné vyhlásiť: „rovnováha musí byť zachovaná / ja nie" (s. 64). Závrat z pominuteľnosti, zmierenie. Krása biochémie. Možno novodobý stoicizmus. Možno len úľak z niečoho väčšieho. Rozmýšľam, kam Kucbelová zájde v tretej zbierke. A teším sa.

Mária Ferenčuhová, Knihy & spoločnosť 2006, č. 7, s. 15

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku5. 10. 2006, 09:42