slovensky english

Putovanie po čiarach života

Putovanie po čiarach života

Piotr Sommer
Lyrický činiteľ a iné básne

Výber z poézie Piotra Sommera je ďalšou „slovanskou" knižkou vydavateľstva Ars Poetica, ktoré nám pravidelne sprostredkúva pre nás anonymné verše inde osvedčených mien európskej poézie.

Vďaka chronologicky zostavenému výberu máme možnosť nielen nazrieť do veršov, ktorých konkrétnosť ukrýva „hlbší" presah a myšlienkové zahustenie, ale aj sledovať Sommerov autorský a ľudský vývin – od nutkavého kladenia si otázok a hľadania najvhodnejšieho spôsobu ich zápisu, cez mimovoľné, postupné chápanie súvislostí a „pokladanie" odpovedí až po zistenie, že „franforce fabuly sa zjavujú samy / a samy sa ukladajú v správnom poradí".

Autorov spôsob zápisu sa vyznačuje (aj ironickou) „prozaickosťou", ktorá korešponduje so sprítomňovaním každodenných, „všedných" chvíľ. Pri sústredenejšom čítaní sa však zdanlivá prozaickosť transformuje do pôsobivých obrazov, ktoré občas stroho, zakaždým však precízne obkresľujú „čiary života" – i ten sa mení nenápadne, zato nepretržite.

S tým súvisí aj spôsob reflektovania politickej situácie. Sommer dokáže intenzívne sprostredkovať marazmus predrevolučnej reality, činí tak však – až na výnimky (Lyrický činiteľ) – nepriamo, prostredníctvom banálnych rekvizít a pocitovej metaforiky. Tieto dva prvky dokáže využiť vo svoj prospech často: napr. strohé „premietanie diapozitívov", zachytávajúcich rodinnú oslavu v básni Sviatky, sa vďaka autorovej schopnosti nazrieť za javy a vyniesť odtiaľ fakty mení na prehliadku vypuklých obrazov zdanlivo oslavnej, v skutočnosti skôr malátnej existencie, do ktorej dorastá „ďalší z mnohých".

Sommer je majster v nenápadnom, no presvedčivom prepojení minulosti s budúcnosťou v jednom bode prítomnosti (Balkón v Kazimerzi). Previazanie vzdialených súvislostí, ktoré napája na individuálny (spomienkový) alebo historický kontext, je do básní votkané akoby mimochodom, viaceré roviny sa preskupia až v čitateľovej mysli, spätne – následne zarezonujú silou, ktorá nás odkáže na vlastné, v realite zažité, vtiahnutie do víra myšlienok, odštartovaných trebárs povedomou vôňou.

Výraznou témou Sommerovej poézie je plynutie času – individuálneho, ktoré ani nepostrehneme (Neboj sa, nezmizne), pokiaľ nám jeho negatívne prejavy nezrkadlí blízka osoba (Babka), rodinného, v zmysle zrkadlenia sa naprieč generáciami, no i toho dejinného, v zmysle uvedomenia si kontinuity, vpletania sa do životov iných „neznámych", ktorí boli pred nami a budú aj po nás. Uvedené súvisí aj s hrdinovým poznaním, že jeho ústami prehovárajú iní – aj autori, ktorých meno nakoniec nie je natoľko dôležité ako ich odkaz. Verím, že ten Sommerov bude istý čas rezonovať v každom pozornejšom čitateľovi.

Derek Rebro, Sme, roč. 16, 2008, č. 252, s. 25.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 30. 10. 2008
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica