slovensky english

Zborník ako sľubný základ dlhodobej platformy

Zborník ako sľubný základ dlhodobej platformy

Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2006

Bilančné uvažovanie o slovenskej próze a poézii je aj ukážkou úrovne literárnej kritiky. Bilančné uvažovanie o slovenskej próze a poézii je aj ukážkou úrovne literárnej kritiky.

V literárnej kritike býva dobrým zvykom, že robí celoročné bilancie vydaných kníh, čo nielenže poskytuje prehľad často enormnej produkcie, ale aj oddeľuje plevy od zrna a hádam aj pomáha udržiavať aký-taký umelecký vkus. O užitočnosti takýchto bilancií pre budúcu literárnu históriu ani nehovoriac.

Spomínanú funkciu plní aj kniha Literárnokritická reflexia slovenskej literatúry 2006 (Ars Poetica, Ústav slovenskej literatúry SAV), ktorá je vlastne zborníkom príspevkov z konferencie a obsahuje aj záznam diskusií o jednotlivých referátoch a knihách.

Pätnásť slovenských a českých literárnych kritikov a historikov tu vyjadruje svoje názory na diela našich prozaikov a básnikov, ktoré vyšli v danom roku, no nie každý príspevok je bilančný: zúčastnení hovoria aj o jednom či dvoch vybraných dielach.

Celkový prehľad prozaickej tvorby podáva iba Vladimír Barborík, básnickej Ľubica Somolayová, pričom obaja sa usilujú vyhmatať i všeobecnejšie tendencie sledovaných žánrov. Vladimír Barborík delí prózu na populárnu a tú, ktorá sa tvári ako umenie, prípadne chce umenie vytvárať (do prvej skupiny zaraďuje napríklad Keleovú-Vasilkovú, do druhej Ballu, či Kopcsaya). Somolayová hovorí o poézii, „akoby balansovala medzi artistnosťou, ktorej sa vyčíta nekomunikatívnosť, a autentickosťou, s výčitkami priveľkej ústretovosti voči čitateľovi, publicistického tónu, sentimentu, či všeobecne nevýraznej imaginácii medzi výrazom a citovosťou". Svoje názory nevyvodzujú len z práve vydaných diel, ale z dlhodobejšieho poznania skúmaného žánru.

Najfrekventovanejšími au­tor­mi u väčšiny účastníkov konferencie sú prozaici Márius Kopcsay, Peter Bilý, Balla a Pavel Vilikovský, v poézii debutantka Marcela Veselková (jej básnickej zbierke Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa venoval Jaroslav Šrank pomerne rozsiahlu štúdiu) a Katarína Kucbelová a Jakub Erich Groch.

Niet tu, bohužiaľ, miesta na reprodukovanie všetkých plusov a mínusov, uspokojme sa aspoň s konštatovaním, že ani jedno dielo sa nezaobišlo bez kritických pripomienok a že so zaujímavými postrehmi prišli aj českí účastníci seminára Ľubomír Machala a Michal Jareš. Tri diskusie účastníkov, ktoré sú tu uverejnené, niežeby práve iskrili polemikou, no dosť je v nich dokresľujúcich poznámok. Ak má byť projekt Ústavu slovenskej literatúry SAV naozaj dlhodobou platformou každoročného bilančného uvažovania, treba ho len privítať a podporiť. Lebo je to aj prezentácia literárnej kritiky, ukážka jej úrovne.

Jozef Bžoch, Sme, roč. 16, 2008, č. 196, s. 18.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 22. 04. 2008
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica