Autor svoje básnické texty komponuje ako koncentrované vizuálne obrazy, často inšpirované výtvarným umením. Mnohé básne sú bezprostredne prepojené s vizuálnym svetom – filmom, fotografiou, sochou, maľbou – usilujú sa o priestorovosť. Zároveň však sleduje neukončenosť, fragmentárnosť výpovedí, ktoré fungujú ako návody na použitie.
V knihe boli použité foto-sochy výtvarnej skupiny XYZ (Milan Tittel a Matej Gavula).
Sedem sekúnd
05
Spomaľovanie modrej v tvojom oku.
Tu a tam, ako holub, čo sa zjaví vo výreze okna,
pije z modrej, vzápätí sa zastaví,
čosi si šepká sama pre seba.
Prestáva plynúť v modrej.
To je signál na odliv.
Približujúca sa siréna sanitky ju pomaly odrezáva.
06
Tvoja bytosť sa sype ako zrnká
z makovice na stôl predo mnou.
Priestor medzi bodmi.
Prstom z druhej strany
predstieram kľučkovanie, som samá zákruta,
visím na končeku prsta v obrazci,
ktorý mám rozfúkať ako vlastný popol.
Vytlačiť stránku
