Motto Michala Habaja:
- Skutočná poézia nepripúšťa možnosť voľby. Je to nutnosť;
vrh kociek, v ktorom je úlohou básnika správne prečítať čísla osudu.
KARMAKÓMA
Skúšam si nasadiť čiesi čelo,
no len tieň mi skĺzne
do rozheganej tváre.
Jabloň si potme šepká Otčenáš.
Konármi sa prežehnáva do noci.
Raz ráno sa zobudím ako ja,
ale nikomu to neprezradím.
Dúchajúc do pahreby
spoznávam v nej vlastný prach.
NAVŠTÍVENIE
(Všetkých svätých)
Nič z toho o čom rozprávajú mŕtvi
Nevstúpi do nášho sveta
Miesto jazyka kameň v ústach
Miesto očí hrsť zeme
Tak i moji starí rodičia
Mlčia pod sviečkami
Pod kvetmi zľahka kolísanými hviezdami
Posúvajúcimi nás raz k začiatku raz ku koncu
Čas vypršal a znova rastie
Ako dážď v čiernom jazere ktorým sa brodia anjeli
Ťahajúc káru s mŕtvymi
Bledé krídla od krvi a hliny
Miesto tvárí chladné lístie padajúce
V módnych salónoch ešte dnes strašia duše žien
Mámivo privierajúcich oči nad krásou
Vystupujúcou zo zrkadla
Chlieb s masťou a cibuľou už čaká na tanieri
A dvere čo nevidieť vrznú večer bude všetko voňať
Už zase ten starý príbeh zo Židovne
Trakovice Urmince a iné bájne dediny
Čas vypršal a znova rastie
Tvoji starí rodičia
Čakajú na návrat
V plamienkoch sviečok tisíce prstov
Dvíha sa do noci
Kamene obracajú sa v ústach
A zem sa v očiach prevaľuje
Vrátime sa: opakujú hviezdy
A hrobovo mlčí noc
Nikam neodídeš: padá lístie
A miesto pohľadu
Vlhne zem v tvojich očiach
A kameň v ústach neunesie slová
Nič z toho o čom rozprávajú mŕtvi
Keď prichádzajú a sadajú si vôkol
Tváre ktoré si oživil myšlienkou
Nič z toho nie je pravdivejšie
Ako písmená a čísla vytesané do kameňa
Ale mŕtvi sú tu a podávajú ti svoj vosk
Zatiaľ čo tvoja svieca pomaly dohára
Ďakujem: povie báseň
Ale nič z toho o čom rozprávam
Keď živí prichádzajú a sadajú si vôkol
Nič z toho nie je pravdivé
Vytlačiť stránku
