Tomasz Różycki patrí do poľskej generácie 70-tych rokov, o ktorej sa ako o skupine hovorí len v posledných rokoch. Jednotlivých autorov spája irónia, ktorá si je vedomá sama seba, „ľahká", nenápadná a vážna, ako aj spôsob vyjadrenia – vyjadrujú sa priamo a nekomplikovane, bez ilúzií minulých básnických pokolení. Różycki zobrazuje svet plný rozporov.
Na obálke bola použitá fotografia Nora Knapa.
Kakao a papagáje
Ten môj syn hovorí pravdu, a nepodobá sa to
ničomu, čo som doteraz počul,
čo hovorili v televízii, čo hovoria vo Varšave
a čo syčia v novinách. Týmto spôsobom jestvuje
svet, pretože všetko, čo sa v ňom deje,
deje sa len dieťaťu, nič viac nemáme
okrem vlastného detstva – zvyšné veci
to je len noc a deň, deň a noc, adresy, koľajnice
telefóny a postele. Za oknom je jar,
môj syn sa učí rozprávať, opakuje výrazy
úplne nevýrazne, neskôr z nich vzniknú
zošity a slovníky, celá mytológia,
a hoci opakuje po mne, nepodobá sa to
žiadnemu jazyku. Môj syn hovorí pravdu.
- apríl 2004
Vytlačiť stránku
