Všetko o mojej matke

Všetko o mojej matke

Jana Pácalová

Zbierka Jany Pácalovej Všetko o mojej matke predstavuje po jej debute Citová výchova jej druhú autorskú básnickú knihu. Od debutu, ktorý vyšiel v roku 2003, druhá kniha vznikala s výrazným časovým odstupom, čo je v kontexte mladej slovenskej poézie skôr vzácny jav. Pripravovaná zbierka prináša prepracovanú poetiku založenú na minimalistických náznakoch a súčasnom dopovedávaní prostredníctvom odkazov a paralelných príbehov.

Zbierka prináša predovšetkým básne-reflexie zažitých okamihov. Od vlastného lyrického príbehu sa poetka pokúša presiahnuť k zovšeobecňujúcim postrehom a sugesciám večného kolobehu ženského zlyhávania, ktoré sa presúva z generáciu na generáciu ako dedičné prekliatie. Sústreďuje sa takmer výlučne na zobrazovanie jedinečného vnútorného prežívania lyrického subjektu, mikrosveta, no hľadá aj paralelné štruktúry, osudové príbuzenstvá.

Takúto funkciu plní i alterego lyrického subjektu v podobe poetky Sylvie Plathovej, s jej tragickým osudom, špeciálne akcentovaným vo vzťahu k jej materstvu a ambivalentným pocitom matky-umelkyne. Pácalovej lyrický subjekt o svojom prežívaní vo viacerých zrkadliacich sa rovinách: môžeme tu čítať príbeh rodiaceho sa materstva, konfrontáciu z neho plynúcimi pocitmi so spomienkami a reflexiami vlastnej matky a paralelný literárny príbeh Sylvie Plathovej. Básnická kniha predstavuje – špeciálne v prostredí súčasnej slovenskej poézie, ktorej inovatívna línia sa orientuje predovšetkým na konceptuálne uchopovanie zobrazovaného – svieži závan priamočiarej autenticity, hoci so štylizovaným vzhliadaním sa v literárnej blíženkyni.

Ivana Taranentková, 2011

• • •

všetko čo ste chceli vedieť o mojej matke
sa začína celkom ticho

telefonátom ktorý neexistuje
výčitkou ktorá padá príliš blízko kmeňa
tak blízko
že si to strom nechce priznať
(vlastne nemá čo)

táto citová výchova sa volá vzbura
vymedziť sa voči ženskosti
vymedziť sa voči všetkému čo sa tvári
že takto to má byť
takto sa má žiť
takto je to správne

Vianoce s ich vyleštenými svetielkami
vyumývané vrchy skríň

pretože ty tomu stále nerozumieš
hoci aj ty už máš svoj kmeň
svoje jablko

všetko čo ste chceli vedieť o mojej matke
všetko čo o sebe nepoviem

• • •

jedenásteho februára 1963 si Sylvia Plath
matka dvoch detí
pustila v kuchyni plyn

o šestnásť rokov neskôr som sa narodila

všetko čo povieš o svojej matke
sa môže vmestiť do jedinej vety
(niektorí si vystačia aj s mlčaním)

psychoterapeut si urobí do notesa drobnú poznámku
alebo do vertikály doplní krížik

kto vyhrá túto partiu piškôrok
môže o matke pomlčať

čo nezamlčíš o svojej matke
povieš o sebe

čo zamlčíš
akoby si vykríkol

(do vnútra seba postavíš horu
a tak ďalej)

moja matka si pustila plyn doma v kuchyni
tesne potom
ako v rúre vychladol koláč
ktorý upiekla okolo obeda
kým sme spali
schúlení pri sebe s hlavami v mäkkých poduškách

ešte stále cítim vôňu toho koláča
vždy keď si líham do postele

ešte stále sa nemôžem pozrieť
na svoju elektrickú rúru
bez zvláštneho pocitu krivdy
ktorý nespravia
ani tisíce partií vyhratých piškôrok

ešte stále si hovorím
že niečia teplá ruka sa ma v spánku dotkne
odhrnie mi z čela vlasy
pritúli sa a zaspí pri mne
spánkom
z ktorého sa o niekoľko hodín zobudí

Sylvia P. bola moja matka
tri desať ráno
ma porodila
v pôrodnici slnečného mesta P.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku25. 2. 2012, 14:01