Antológia z tvorby účastníkov 2. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Jorn Ake (USA), Sebastia Alzamora (E), Jaap Blonk (NL), Michel Delville (B), Vincent Farnsworth (USA), Otoniel Guevara (ES), Michal Habaj (SK), Mila Haugová (SK), Christine Huber (A), Hendrik Jackson (D), Lia Karavia (GR), Jyrki Kiiskinen (FIN), Jan Koneffke (D), Barbara Korun (SLO), Katarína Kucbelová (SK) ...
Ukážky básní
Otoniel Guevara
AMILCAR
Ktosi sa mi prihovára z druhého sveta.
Ktosi tvaruje môj hlas svojou abecedou.
Jeho hlas
Musím vravieť, že hrmí, že duní?
Musím vysvetľovať, že sa rozlieha, že naháňa strach?
Musíte pochopiť, že mlčí?
Musíte vedieť, že sa blíži?
Človek mála slov
prepisuje moje meno zo sna.
Odhaľuje sa v podobách Hladu.
Definuje svoj hlas tóninou Hnevu.
Krváca láskou na staniciach a letiskách.
Niekedy tak veľmi bolí žiť
a bezmocne počúvať Božie vzlyky.
Zo španielskeho originálu preložila Magda Kučerková
Mila Haugová
Dáma s jednorožcom
Som vo svojom hlase?
Hovorím, čo je najtesnejšie
v mojej krvi? Vsugerujem láske
svoju tvár, aby si ma v nej uvidel.
Obraciam sa zraniteľnejším.
Mám ísť ešte ďalej? Prísť za tebou
do života, pred narodením? Skloniť sa,
počúvať (prečo sa bojíš, prečo mám strach?).
Prijať podobu vytušeného:
vrstvenie dychu, jazykom
v obojstrannej tme. Vytrhnutá z času
v beztieňovom bytí, hlava Jednorožca
v lone (keď vysmädne, oblizuješ slzy snov),
si navždy iná, budeš sa starať
o rozdielne (nevidím, nepočujem).
Predticho, achátová vrstva
v beztieňovom bytí (zosrstnatenie),
dotýkanie, obojstrannosť tmy...
červená: trhliny vo vetre,
modrá: mreža úst.
Rozrastanie.
Zatajený
dych
slo
va.
Rod Mengham
Alej ide ďalej
Dlhý pohľad do ulíc
Uveď nás do tajomstiev
skrytých dôkazov. Deti sa hrajú
okolo klietky. Zviditeľnujem latexový
jazyk, čo nikdy nedojíma ani nedráždi
pridlho. Môj prsteň obranných
rýmov niekedy skoro povolí.
Tak sa vždy znovu rodí smútok,
z ktorého nie som.
Žoldnieri hádžu nárečia do žita.
Vypožičaný meč jej skráti
pomotané vlasy. Zadrž!
Kričia, že toto je jej
koniec. Nech sa vypočujem
v skrátenom konaní. Predstavuješ
iba ak tri osoby
čo zabudli na vlastné uši.
A tak sa my bojovníci snažíme aspoň zneistiť
každé jasné riešenie, očistný element,
jedinou pravou cestou z druhej strany.
Nepriatelia nám sťahujú obeživá na svoje miesta
reťazou zlomových okamihov. Unikajú na vrchole síl!
Ale už zajtra sa pred ďalším predelom
zdržia na neurčito.
Z anglického originálu preložil Martin Solotruk
Zoë Skoulding
V niektorých mestách
došlo aj na dni, keď zima
tak veľmi zosilnela, že slová stuhli
na pevné čiastočky a primrzli o vzduch,
trajektórie výkrikov zostali paralyzované,
šepkania zdrsneli na vietor
a z šumivých mrmlaní zostali iba okrúhliaky
zaskočené po odlive
tvárností. Uprostred čistého ticha
zoškrabujeme ľad a
počujeme krehké nárazy
slabík o výklady,
náhle klapnutia o zrkadlený chodník.
Čo iné sme mohli ako zdvihnúť plecia
a začať sa triasť, hlboko zababušení do seba,
ústa sme odhalili do úsmevu,
s tenkými cencúľmi na zuboch a fialovými perami,
alebo sme ďalej len tak rozprávali
a s údivom sledovali, ako žiarivo sa slová
v tom mraze spájajú -
kým pomaly nedopadnú na zem.
Na jar ten škrípavý a podivne
úsečný lomoz zmäkne,
s prívalmi cícerkov samohlások
otázke kto čo a kde
už nebude mať ako zaznieť odpoveď.
Z anglického originálu preložil Martin Solotruk