Ars Poetica 2015

Antológia z tvorby účastníkov 13. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Maria Barnas (NL), Christoph W. Bauer (A), Pernilla Berglund (S), Metin Celal (TR), Stephan Delbos (USA), Mária Ferenčuhová (SK), Stanka Hrastelj (SLO), Valerij Kupka (SK), Augusta Laar (D), Tomasz Dariusz Lebioda (PL), Sung Lin (PRC), Ján Litvák (SK) ...

... Harry Man (GB), Rod Mengham (GB), Claudio Pozzani (I), María Salgado (E), Čao S' (PRC), Tchang Siao-tu (PRC), Damir Šodan (HR), Čchen Tung-tung (RC), Michaël Vandebril (B).


ap-ikona_1.jpg
Viac informácií o festivale

Obálka festivalovej antológie
Obálka festivalovej antológie


Ukážky básní

Maria Barnas

PRESNÉ DIEŤA

Pod projekčnou obrazovkou, ktorá vo veľkosti o niečo väčšej než 1 : 1
zobrazuje dievča hrajúce na klavíri, sedí dievča
ktoré vo veľkosti menšej než 1 : 1 hrá na klavíri.
Hladké čierne vlasy na chrbte odstrihnuté ako podľa pravítka.
Nevie hrať a zároveň sa usmievať.
Môže niekto toto presné dieťa odviesť domov?
Pod jej šatami vidieť červenú plisovanú sukňu.
Je to lem závesu
ktorý musí oddeliť hru od sveta.
Keď básnik medzi ľadovými kryhami mdf-dosiek
na pódiu povie: „Otcovia. Ako sa ich dotknúť?“
neviem, kde sa predstavenie začína.
Hladkám 1 : 1 sivé vlasy muža, ktorý sedí predo mnou.
Neobzrie sa. Možno mu hladkajú vlasy
častejšie. Klavír hrá na dievčati dievčati.

Stanka Hrastelj

Podmienky, za ktorých nádej neumrie:
musí byť medzi 7 a 12 °C (už pri štarte),
materiál nesmie byť vlhký ani sypký,
treba urobiť peknú hrudu,
dlane nesmú byť teplé (presnejšie: príliš teplé),
nesmieš sa zaoberať podrobnosťami
(vypuklinami, priehlbinkami, hlbinkami),
rýchlo ju treba posunúť ďalej,
napr. odhodiť alebo skotúľať do doliny
a tá musí mať vyhovujúci sklon,
byť hladká a vlastne sa nekončiť
(presnejšie: takmer vôbec).
Kým trvá (dolina),
hruda sa zväčšuje, nádej neumiera.
Keď sa prikotúľa k úpätiu,
posunieš ho (úpätie).
Kotúľa sa ďalej. Rastie.
1 y = 1/x

Valerij Kupka

GENRICHOVI SAPGIROVI

smrť gombík na kabáte
starec spí nepravidelne dýcha
nervózne sa mu v brade
hmýri život
a myši
skáču po vonkajšej strane dlane
kdesi nad ním
ktosi hladká a šteklí hviezdy
tie plačú a smejú sa od rehotu
mačka si oblieka kabát
gombík sa stratí a znova
sa zjaví v dierke
mačka zohrieva starcovi nohy
gombík sa díva zo štrbiny
a usmieva sa
tak

Ján Litvák

JAŠTERICE

Okienka v jašteričom prútí.
Lovkyne perál vo vode.
Úlovok v piesku.
Čie sú tie perly?
Ničie.
Čie je to prútie?
Jašteričie.

Rod Mengham

LÁSKA NENÁSYTNÝ PLAMEŇ

Tak vypukol veľký požiar, a my sme sa stále ponárali do detailov,
tu kreslo, ktoré si ho odnieslo, tam stromy a prehliadané révy,
snažia sa zachytiť prázdno v okne. To praskavé ohlušenie mi nejde z uší.
Zavládol čas súvah, čo škrtá čo, s údernosťou hodín tajných majstrov.
Vzdaj sa kresla, zavri pozíciu vo svete lákavých figurín, povedal
na konci s dychom v spoločnosti priateľských veriteľov. Odstrihni sa
z tej módnej kazajky a zachytíš srdce ľudí. Skalpel
má svoju cestu k podstate, k svojmu nedotknuteľnému chránencovi,
hrob sa volá, a ten si trúfa, aj na svojho Pána. Do polí, čo vidíme
len v zábleskoch spätného zrkadla, nemáme ako vybehnúť,
hoci stáda mŕtvych odskakujú hybko, kým ich zasa nezmôže pach trávy.
Diváci teda ustali, kritici zostali zamrazení,
a tak zasa prišiel váš čas, monitor moliér,
keď vietor berie farby lístia ako tóny peňazí
z hracieho banko automatu zasadeného do múra nárekov.
Vždy bolo jasné, že tu sa rozdelíme,
a pôjdeme ďalej každý s inou rozprávkou.
Odrazu je dopísané, vlak zastaví na veky
v mrazivej temnote a s prázdnom hltáme už aj vlastné slová.
Tomu sa povie drzosť momentu
keď ti vybehnú oči, a si, bez vedomia jedinej smietky,
nabehne ti vnem čistého skla, ktoré je proste nerozbitné
a najbližšia tečúca voda zostáva mimo
dosahu, v neustálom približovaní k posvätnému hájiku
a neurčitej hlbinnosti Írskeho mora.

Claudio Pozzani

MOJEJ MAME

Tvoju tvár som uvidel v tamtej izbe,
ja celý krvavý a slizký,
ty vysilená a nedočkavá.
Skúsil som ti povedať, že neviem,
či chcem zostať vonku, mimo teba,
no slová, čo som mal v hlave,
v ústach sa mi celkom pomotali.
V tej chvíli som sa naučil, že celý život
bude pokrytectvo, paradox,
práve som ti spôsobil prudkú bolesť,
práve si pre mňa krvácala,
a predsa... ja som plakal a ty si sa usmievala.
Tvoju tvár som uvidel v tamtej izbe,
zatiaľ čo ma stadiaľ odnášali.
Vládol tam zmätok priveľký na to,
aby som ti povedal, aký som šťastný,
že som konečne mohol obdariť tvárou brucho,
v ktorom som bol doteraz hosťom.
A neskôr sme s kolegami
debatovali o prevtelení,
o večnom návrate, o cykloch Giambattistu Vica,
no ja som sa nevedel dočkať, kedy ťa už znovu uvidím
a spoznám tvojho muža a vášho syna,
zďaleka som počul ich pritlmené hlasy.
Tvoju tvár som uvidel v tamtej izbe
a dal by som všetko za to, aby som si na ňu spomenul.

ČAO S′

DETI

Zmizli v okamihu. Bez stopy.
Morské vlny sa vlnia, čas sa odvíja
Každé z nich udieralo do víriacej sa vlny,
hebké kučeravé vlasy, jasné rozosmiate tváre
To jasavé sa stratilo, zmenilo sa na obrázky. Predtým
boli hviezdy, odrážali svetlo na tmavú stranu Zeme
Cherubíni, požičali si prapôvodný vzhľad duší
Vlnová dĺžka svetla odrazeného pármi krídel
Ale hviezdy sú priďaleko od Zeme
Vibrujúce odrazené svetlo
Udierajúc do vĺn času, mäkkí anjeli
Odrazené svetlo zmizlo, zmizlo príliš rýchlo

ap-ikona_1.jpg
Späť na Festival 2015

ISBN 978-80-89283-68-2

Viac fotografií (439)
Ars Poetica 2015

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku20. 11. 2015, 15:27

Knihy > Edícia Antológie > Súvisiace

Ars Poetica 2014Ars Poetica 2014
Antológia z tvorby účastníkov 12. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Marc Atkins (GB), Tomica...
Ars Poetica 2013Ars Poetica 2013
Antológia z tvorby účastníkov 11. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Tozan Alkan (TR), Louis...
Ars Poetica 2012Ars Poetica 2012
Antológia z tvorby účastníkov 10. ročníka medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica: Branko Čegec (HR), Haydar...