Výber z predčasne uzavretého literárnovedného diela Albína Bagina (1939 – 1982) predstavuje v myslení o literatúre výrazný osobnostný a dodnes často aktuálny pohľad, ktorý, len zdanlivo paradoxne, čas nielen overuje, ale i potvrdzuje. Jeho interpretácia kľúčových diel a autorov slovenskej a sčasti i svetovej literatúry mala spoľahlivý základ v dôslednom scientizme, ktorý sa napájal najmä zo zdrojov ruskej formálnej školy a pražského štrukturalizmu, ktorý však A. Bagin obohacoval len na prvý pohľad protikladnou tradíciou esejizmu, najmä českého a slovenského, ale i francúzskeho, ruského a i. Z tejto syntézy vznikol Baginov osobitný literárnovedný rukopis, v ktorom sa vedecká korektnosť a presnosť snúbila s osobnostným nasadením esejistu, s osobne i osobnostne garantovaným názorom.
Na tomto spoľahlivom metodologickom podloží A. Bagin vytvoril za čosi viac ako dvadsaťročie dielo, ktoré zanechalo v dejinách slovenského literárnovedného myslenia trvalú stopu tak v oblasti literárnej kritiky a historiografie ako aj teórie. V jeho interpretácii slovenská literatúra, predovšetkým 20. storočia, ale i vybraní autori svetovej literatúry dostávajú nové impulzy. Mnohosť zrkadlových plôch, v ktorých sa literárne problémy odrážajú, však neznamená metodologickú či žánrovú heterogénnosť, skôr naopak: jednotu a celistvosť, vyplývajúcu, ako to sám A. Bagin formuloval, „z totožnosti predmetu" a „pisateľovho názoru". Texty tohto výberu z diela Albína Bagina dokumentujú, že táto totožnosť či identickosť je podnetná pri odkrývaní hodnôt literatúry i dnes.
– Rudolf Chmel
Vytlačiť stránku
![P[r]ózy po roku 1989](/images/texty-perex/edicia-poetica-prozy_po_roku_1989_nahled.jpg)
