Ars Poetica 2005

brian-mccabe.jpgBrian McCabe (GB) sa narodil v malej baníckej komunite neďaleko Edinburgu. Vyštudoval filozofiu a anglickú literatúru, žije ako spisovateľ na voľnej nohe. Získal viaceré literárne štipendiá, vrátane miesta pridruženého spisovateľa na Univerzite v St. Andrews, štipendia pre škótsko-kanadskú akademickú výmenu. Za svoje knihy dostal niekoľko ocenení Škótskej rady pre umenie. V roku 2000 sa stal aj držiteľom Ceny Canongate. Vydal tri zbierky poézie: Spring's Witch (Jarná bosorka), One Atom to Another (Atóm k atómu) a Body Parts (Časti tela). Píše aj prózu, dosiaľ vydal dve zbierky poviedok: The Lipstick Circus (Cirkus Rúž, 1985, 1988, 1990) a In a Dark Room with a Stranger (S neznámym v tmavej komore, 1995) a román The Other McCoy (Ten druhý McCoy, 1990, 1991). Jeho posledná zbierka poviedok A Date With My Wife (Schôdzka s mojou ženou) vyšla v roku 2001 a v roku 2004 boli vydané jeho Selected Stories (Vybrané príbehy).
rebecca-oconnor.jpgRebecca O'Connor (I) pochádza z Írska. V roku 2003 získala Cenu Geoffreyho Dearmera ako básnický objav roka. Jej práce boli publikované v časopise Poetry Review, v denníku The Guardian a nedávno boli zaradené do zbierky Reactions 5. Svoj prvý román, He Is Mine and I Have No Other (Je môj a nikoho iného nemám), dokončila vďaka štipendiu Írskej rady pre umenie. V súčasnosti je ako spisovateľka štipendistkou Wordsworthovho trustu
matthew-hollis.jpgMatthew Hollis (GB) pochádza z Norwichu (Anglicko). Jeho prvá štandardná básnická zbierka, Ground Water (Podzemná voda, 2004), sa dostala do zoznamu finalistov Whitbreadovej ceny za poéziu, Ceny Guardian za knižný debut a Forwardovej ceny za najlepší básnický knižný debut. Za svoje dielo The Boy on the Edge of Happiness (Chlapec na pokraji šťastia, 1996) získal v roku 1999 Cenu Erica Gregoryho. Hollis sa redakčne spolupodieľal na zbierkach 101 Poems Against War (101 básní proti vojne, 2003) a Strong Words: Modern Poets on Modern Poetry (Silné slová: Súčasní básnici o súčasnej poézii, 2000). V súčasnosti pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Faber and Faber. Zároveň je aj pridruženým spisovateľom spoločnosti Wordsworth Trust.
robert-minhinnick.jpgRobert Minhinnick (GB) esejista a environmentálny aktivista, autor siedmich básnických zbierok a laureát viacerých prestížnych ocenení, vrátane Ceny Erica Gregoryho a ceny Cholomondeley. V rokoch 1999 a 2003 získal Minhinnick Forwardovu cenu za najlepšiu báseň. Je redaktorom časopisu Poetry Wales. Žije v Porthcawli na južnom pobreží Walesu. Pre jeho najnovšiu básnickú zbierku, After the Hurricane: New Poems (Po hurikáne: Nové básne, 2002), je charakteristický pohyb medzi veľmi rozdielnymi typmi krajiny, z Kanady a Ameriky cez Brazíliu do Iraku a späť do Walesu. Spomedzi jeho prozaických prác sú najznámejšie kniha Watching the Fire-Eater (Pri pohľade na hltača ohňa), za ktorú v r. 1993 získal cenu Kniha roka Waleskej rady pre umenie, The Green Agenda: Essays on the Environment of Wales (Zelená agenda: Eseje o životnom prostredí vo Walese, 1994) a Badlands (1996). Vo svojej najnovšej próze To Babel and Back (Do Babylonu a späť, 2005) cestuje naprieč našou 'rádioaktívnou planétou'.
jana-pacalova.jpgJana Pácalová (SK) sa narodila v Nitre, študovala na Trnavskej univerzite odbor slovenský jazyk a literatúra - etická výchova. Doktorandské štúdium absolvovala na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde v súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na problematiku rozprávok v romantizme. V roku 2003 vydala básnickú zbierku Citová výchova, ktorá bola ocenená prémiovou cenou Ivana Krasku za knižný debut.
tamasz-rosycki.jpgTomasz Różycki (PL) je poľský básnik a prekladateľ, žije v Opoli (Poľsko). Vydal štyri básnické zbierky: Vaterland (1997), Anima (1999), Chata umaita (2001) a Świat i antyświat (Svet a protisvet, 2003) a epickú báseň Twelve stations (Dvanásť staníc, 2004). Je držiteľom viacerých ocenení (Nagroda Kościelskich 2004), zúčastnil sa podujatia Literaturexpress Europa 2000 a ďalších medzinárodných básnických festivalov. Jeho básne boli preložené do nemčiny, francúzštiny, španielčiny, angličtiny, ruštiny a ukrajinčiny. Boli tiež zaradené do zbierok súčasnej poľskej poézie, ktoré vyšli v Bulharsku, Litve, Ukrajine a v Nemecku.
fratus.jpgTiziano Fratus (I) vydal tri zbierky poézie: Lumina (2003), l'Inquisizione (Inkvizícia, 2004), Il Molosso (Mopslík, 2005). Režíroval videobáseň Nell'uomo/Into the Man (Do vnútra človeka, 2004, dvojjazyčná), napísal a zrežíroval veršovaný monológ l'Autunno per Eleni (Jeseň pre Eleni, 2002). V roku 2004 zvíťazil na súťaži Bienále poézie v Alessandrii. Jeho poézia bola preložená do portugalčiny, francúzštiny, angličtiny, slovenčiny a japončiny. Fratus je aj kritikom modernej drámy. Redigoval dve monografie o súčasnom talianskom divadle, zúčastnil sa konferencií v rôznych krajinách Európy a v súčasnosti pracuje v Národnom centre pre súčasnú drámu Outis v Miláne. Býva v Turíne, kde pracuje na svojej novej básnickej zbierke, el boeche (Mouthes), plánovanej na rok 2006.
wolfgang-kuhn.jpgWolfgang Kühn (A) pochádza z Badenu (Viedeň), žije v Langenlois aj vo Viedni. Študoval angličtinu a španielčinu. V roku 1991 začal kariéru úradníka, ktorú ukončil v roku 1995. V tom období sa stal spoluzakladateľom literárneho časopisu Dum - Das Ultimative Magazin. Vyskúšal viacero povolaní (novinár miestnych novín, čašník vo vinárni, turistický sprievodca, kurátor výstav atď.). V roku 1999 sa stal spoluzakladateľom kultúrneho festivalu Literatúra a víno a v roku 2000 spoluzakladateľom Nezávislého literárneho domu severovýchod, kde v súčasnosti aj pracuje. Je redaktorom antológií v edícií Aramo. Publikoval vo viacerých literárnych časopisoch a antológiách.
mariangela-gualtieri.jpgMariangela Gualtieri (I) pochádza z Ceseny (Taliansko). Vyštudovala architektúru na Univerzite IUAV v Benátkach. V roku1983 založila spolu s režisérom Cesarem Ronconim Divadlo Valdoca, v ktorom pôsobí ako dramaturgička. Valdoca je jednou z najvyznamnejších divadelných skupín v modernom talianskom divadle. Tvorba: Antenata (1992), Fuoco Centrale (1995), Nessuno ma tornano (1995), Sue Dimore (1996), Nei leoni e nei lupi (1997), Parsifal (2000), Chioma (2000), Fuoco centrale e altre poesie per il teatro (2003), Donna che non impara (2003). Na rok 2006 pripravuje zbierku svojich dosiaľ nepublikovaných básní.
gwendolyn-albert.jpgGwendolyn Hubka Albert (USA) pochádza z Oaklandu (USA) z rodiny s československými koreňmi. Počas štúdia lingvistiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley začala študovať češtinu. Rok 1989 strávila v Prahe ako štipendistka Fulbrightovej nadácie a v novembri 1989 sa stala aktívnou účastníčkou zamatovej revolúcie ako členka prekladateľského tímu Václava Havla. Poéziu začala písať po návrate do Kalifornie v roku 1990. Tri roky nato spolu s Vincentom Farnsworthom, založili samizdatový časopis Jejune - America Eats Its Young. Od roku 1995 žije v Prahe, kde pracovala najskôr ako žurnalistka a riaditeľka pobočky Amerického inštitútu pre štúdium zahraničia. Po udalostiach 11.9.2001 sa rozhodla venovať výlučne práci v mimovládnom sektore, pričom sa viackrát zúčastnila na protestných akciách proti zahraničnej politike USA. Od júla 2004 je riaditeľkou českej Ligy pre ľudské práva.
jan-buzassy.jpgJán Buzássy (SK) študoval knihovníctvo a slovenčinu. Stal sa šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba, neskôr šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v 90-tych rokoch šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život. Debutoval zbierkou Hra s nožmi (1965), ktorá sa svojským spôsobom nazerania na svet a jeho zmysel dotýkala základných polôh ľudskej existencie, neskôr nachádzal východiská v odkaze antickej filozofie - zbierky Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972). Neskoršie básnické knihy boli čiastočne determinované ľudovou slovesnosťou a folklórom. Návrat k poetickým postupom a princípom prvého obdobia básnickej tvorby signalizuje skladba Pláň, hory (1982), zbierka Zlatý rez a v 90-tych rokoch kniha Náprava vínom (1994), zbierky Dni (1995) a Svetlo vôd (1997). Venuje sa aj prekladom poézie z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Významné sú najmä jeho preklady T. S. Eliota a G. G. Byrona.
artur-punte.jpgArtur Punte (LV) ruský básnik žijúci v Lotyšsku. Študoval na literárnom inštitúte Maxima Gorkého v Moskve. Je členom skupiny Orbita v Rige, združenia spisovateľov, umelcov a hudobníkov so zameraním na tvorbu a publikáciu multimediálnych prác kombinujúcich video, hudbu a poéziu. Punte je tiež jedným z organizátorov bienále Slovo v pohybe (2001, 2003), medzinárodného básnického videofestivalu, ako aj autorom niekoľkých videobásní.
sergej-timofejev.jpgSergej Timofejev (LV) je lotyšský básnik ruského pôvodu, pochádza z Rigy. Vyštudoval literatúru, pracoval ako DJ v kluboch a rozhlasových staniciach, režíroval a uvádzal televíznu reláciu o kultúre. Pracuje ako prekladateľ, copywriter a novinár na voľnej nohe. Pôsobí v združení Orbita a spoluorganizuje bienále Word in Motion (Slovo v pohybe), medzinárodný festival poetických videofilmov. Timofejev je autorom štyroch básnických zbierok v ruštine: Pes a škorpión (1994), Pamäte dídžeja (1996), 96/97 (1998) a Hotovo (2004) a bilingválnej rusko-lotyšskej zbierky Takmer fotografie (2003). Jeho básne sa objavili v literárnych časopisoch v Lotyšsku, Rusku, Taliansku, Švédsku, Austrálii a USA, v antológiách ruskej poézie Deväť meraní, Vyslobodený Odyseus, aj v medzinárodných antológiach The Same Sky (Rovnaká obloha, 1993) a A Fine Line (Tenká čiara, 2004).
jacek-dehnel.jpgJacek Dehnel (PL) rodák z poľského Gdaňska, v roku 2004 skončil štúdium na Kolégiu medzifakultných humanistických štúdií Fakulty poľského jazyka a literatúry Varšavskej univerzity. Píše básne aj prózu, prekladá poéziu (Larkin, Mandelštam) a venuje sa aj kresbe a maľbe. Je nositeľom viacerých literárnych ocenení. Publikoval v mnohých literárnych časopisoch, ako napr. Kwartalnik Artystyczny, Studium, Topos, Tytuł a Undergrunt a na internetovom literárnom portáli Nieszuflada. Vydal zbierku poviedok Kolekcia (1999) a dve básnické zbierky: Paralelné životy (2004) a Výprava na juh (2005). Jeho poetický debut bol knihou, o ktorej sa pochvalne vyjadril aj poľský nositeľ Nobelovej ceny, Czesław Miłosz.
robert-gal.jpgRóbert Gál (SK), narodený v Bratislave, od roku 1991 žije v Prahe. Knižne vydal: Nihil sub sole novum (1995), Paradoxy a deštrukcie I a II (1997, 1998), Epigraffiti (2001), Znaky a príznaky (2003), Signs & Symptoms (2003) a Manipulzácie (2005). Je redaktorom časopisu Prague Literary Review.
uljana-wolf.jpgUljana Wolf (D) pochádza z Berlína, kde dodnes žije. Vyštudovala nemeckú literatúru, angličtinu a kulturológiu v Berlíne a Krakove. Jej básne boli publikované v Nemecku, Poľsku a Bielorusku v časopisoch ako Edit, Das Gedicht a Kursywa a v antológii Lyrik von Jetzt (Lyrika dneška, 2003). V roku 2003 získala Viedenskú cenu Werkstattpreis za poéziu a v roku 2004 strávila 3 mesiace v poľskom meste Krzyzowa ako štipendistka nadácie Mercator-Berghaus. Jej prvá básnická zbierka, kochanie ich habe brot gekauft, by sa mala objaviť tento rok.
petr-hruska.jpgPetr Hruška (CZ) je absolventom Filozofickej fakulty v Ostrave, kde aj žije. Pracuje v Ústave českej literatúry v Brne. Napísal zbierky básní Obývací nepokoje (1995), Měsíce (1998) a Vždycky se ty dveře zavíraly (2002). V poslednom období boli jeho básne preložené do francúzštiny, nemčiny, angličtiny, poľštiny a holandčiny.
istvan-voros.jpgIstván Vörös (H) bol redaktorom vydavateľstva JAK. Prednáša na Ústave českej filológie Katolíckej univerzity PPKE, kde vyučuje aj literárnu kompozíciu. Žije v Budapešti. Prekladá z češtiny. Je autorom 10 básnických zbierok, 3 zbierok poviedok a 3 kníh esejí. Jeho divadelné hry boli uvedené na javiskách Štúdia K. a Baltazárovho divadla v Maďarsku. Preklady jeho prác boli vydané v Čechách, Veľkej Británii, Írsku, Nemecku, Francúzsku, Slovensku, Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, Bulharsku, Juhoslávii a Macedónsku. Jeho básne sa objavili v preklade v antológii Contemporary Hungarian Poetry (Súčasná maďarská poézia, 1997) a Budapester Szenen (1999). Jeho prvá kniha v nemčine, Die leere Grapefruit (Planý grep), bola vydaná vo Viedni v roku 2004. Za svoju tvorbu získal Vörös viaceré ocenenia doma i v zahraničí: v roku 1998 Ceny Milana Füsta a Tibora Déryho, 2000 cenu za víťazstvo v súťaži Crystal Vilenica v Slovinsku, 2003 Cenu Attilu Józsefa a Cenu Huberta Burdu v Heidelbergu a 2005 Cenu Premia Bohemica v Prahe.
ivica-prtenjaca.jpgIvica Prtenjaća (HR) sa narodil v Rijeke. Vyštudoval chorvátsku literatúru. Jeho básne sa stali súčasťou niekoľkých antológií, kritických i výberov z dejín chorvátskej poézie. Boli preložené do angličtiny, nemčiny, taliančiny, francúzštiny, macedónčiny, slovinčiny, litovčiny, maďarčiny a bulharčiny. V roku 1998 vyhral cenu 25. stretnutia mladých básnikov v Záhrebe a jeho kniha Písanie oslobodzuje bola ohodnotená ako najlepšia básnická kniha roku 2000 v Sisaku. Inicioval literárny program Palachove čítania v Rijeke. Pracuje ako PR manažér. Publikoval: Písanie oslobodzuje (Pisanje oslobađa,1999), Yves (2001), Nikto nehovorí chorvátsky (Nitko ne govori hrvatski, 2002). Jeho nová básnická zbierka a prvý román sa pripravujú na publikovanie.
darius-sosnicki.jpgDariusz Sośnicki (PL) pochádza z Kalisza (Poľsko). Vyštudoval filozofiu na Univerzite Adama Mickiewicza v Poznani. Bol spoluzakladateľom a členom redakcie literárneho dvojtýždenníka Nowy Nurt (1994-1996). V roku 2001 sa zúčastnil medzinárodného programu pre spisovateľov na University of Iowa (USA). Žije v Poznani, kde pracuje vo vydavateľstve učebníc. Vydal zbierky básní Marlewo (1994), Ikarus (1998), Mężczyzna w dominie (Človek v domine, 1999), Symetria (Symetria, 2002), Skandynawskie lato (Škandinávske leto, 2005) a iné.
yael-globerman.jpgYael Globerman (IL) sa narodila v Tel Avive (Izrael). Vyštudovala filmovú vedu, je spoluautorkou niekoľkých scenárov, jednej divadelnej hry, románu Ako sa trasie strom (1996) a viacerých poviedok. Za svoj básnický debut, zbierku Alibi, bola odmenená Cenou za poéziu ACUM a Národným ocenením PAIS. Jej nová zbierka básní, Plavba po zatopenej krajine, by mala vyjsť vo februári 2006. Globerman je uznávanou prekladateľkou poézie z angličtiny. V súčasnosti dokončuje antológiu americkej konfesijnej poézie. Vydanie jej prekladu poézie Stephena Spendera je plánované na december 2005. Popritom už pracuje na veľkej zbierke básní W.H. Adena, ktorá by mala vyjsť v roku 2007. V súčasnosti vyučuje literárnu kompozíciu a pracuje pre vydavateľstvo Babel Publishing Inc. ako skautka, vyhľadávajúca knihy publikované v zahraničí.
penelope-toomey.jpgPenelope Toomey (SK) sa narodila v Kežmarku, momentálne žije v Poprade. Vyštudovala angličtinu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na University of Brighton vo Veľkej Británii. Jej básne boli publikované v antológiách Nature's Echo (Ozveny prírody, 2001) a Under a Quicksilver Moon (Pod mesiacom z ortute, 2002), v časopise Absinthe - New European Writing, vydávaného v USA. Prvá básnická zbierka vyšla pod názvom From The Cave Of My Nick (Z jaskyne v mojej ryhe, 2003), druhú vydala spolu s Luciou Balagovou ako Obrazy/Básne, ktorými ktosi píše o mne.
istvan-bettes.jpgIstván Bettes (SK) pochádza z Rimavskej Soboty. Vyštudoval archívnictvo na FiF UK v Bratislave. Pracoval ako učiteľ v rómskej osade, neskôr ako redaktor maďarskej redakcie Slovenského rozhlasu. Od roku 1983 pôsobí ako spisovateľ na voľnej nohe. Za svoju tvorbu získal niekoľko významných ocenení - Básnickú cenu I. Madácha (1991), prémiové ocenenie Slovenského literárneho fondu za poéziu pre mladých (1998) a Cenu I. Forbátha (2005). Vydal 12 básnických zbierok, väčšinou v maďarčine, spomedzi ktorých najznámejšie sú Ket bukfenc kozott (Medzi dvoma kotrmelcami, 1985), Szetcincalt enek idejen (V čase pretrhnutej piesne, 1990), Mit tudom én? (Čo ja viem?, 1995) a Lírai vészjel (Lyrické výstražné znamenia, 1999). Okrem toho boli jeho básne zaradené do viacerých antológií na Slovensku a v Maďarsku a odzneli v slovenskom a maďarskom rozhlase a v televízii.
ivan-zucha.jpgIvan Žucha (SK) je profesorom psychiatrie na LF UK v Bratislave. Popri odborných publikáciách zo psychiatrie, psychoterapie a klinickej psychofyziológie publikoval v literárnych časopisoch Romboid, Kultúrny život, v týždenníku Slovo a knižne: Zápisník psychiatra (2001), Zápisník II (2004) a Kompost (2004). S Ivanom Hulínom publikoval knihu Rozhovory (2005). Žije v Bratislave.
evan-rail.jpgEvan Rail (USA) pochádza z Kalifornie (USA). Študoval francúzštinu a nemčinu na Kalifornskej univerzite a francúzsku literatúru na univerzitách Sorbonne Nouvelle a na Newyorskej univerzite. Jeho básne boli publikované vo viac než 30 časopisoch, vrátane Agni, Agenda, Metre, the New Republic, Poetry Review, Stand a v literárnej prílohe denníka Times. V máji 2005 ako účastník Sarajevských dní poézie čítal svoje básne v niekoľkých mestách Bosny a Hercegoviny. Žije v Prahe.
petr-borkovec.jpgPetr Borkovec (CZ) vyštudoval český jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Bol redaktorom literárno-kultúrnej revue Souvislosti, potom nadácie Lidové noviny, viedol literárnu prílohu Lidových novín Umenie a kritika. V súčasnosti žije ako spisovateľ a prekladateľ poézie na voľnej nohe. Publikoval zbierky básní Prostírání do tichého (1990); Poustevna, věštírna, loutkárna (1991); Ochoz (1994); Mezi oknem, stolem a postelí (1996); Polní práce (1998) a Needle-Book (2003). V roku 2002 vydal voľný cyklus 12 básní pod názvom A.B.A.F. (Opus). Zbierky Polní práce, Needle-Book a dva výbery z jeho veršov boli preložené do nemčiny a vydané v Rakúsku. Vybrané básne zo zbierky Polní práce vyšli na CD v dvoch jazykových verziách. Výber z jeho veršov bol preložený aj do taliančiny. V roku 1994 získal za zbierku Ochoz Cenu Jiřího Ortena a za preklad zbierky Polní práce do nemčiny ceny Hubera Burdu a Norberta C. Kaisera za rok 2001.
agnieszka-kuciak.jpgAgnieszka Kuciak (PL) žije v poľskej Poznani, kde prednáša poľskú literatúru obdobia romantizmu a dielo Danteho. Stala sa známou vďaka svojim prekladom z taliančiny, hlavne vďaka novému prekladu Danteho Božskej komédie a Petrarkovej zbierky sonetov. V roku 2001 vydala prvú básnickú zbierku nazvanú Retardácia. Jej druhá zbierka Vzdialené krajiny s podtitulom Antológia neexistujúcich básnikov, je akousi literárnou hrou, v ktorej si autorka vymýšľa nielen básne, ale aj samotných básnikov, harmonický zbor hlasov a postáv s odlišným vnímaním skutočnosti.
alexander-gumz.jpgAlexander Gumz (D) pochádza z Berlína. Vyštudoval nemeckú literatúru v kombinácii s filozofiou, pracoval ako redaktor, prekladateľ, moderátor a spevák. Býva v Berlíne, kde pôsobí ako člen redakčnej rady pre literatúru vo vydavateľstve KOOK a ako projektový asistent pre www.lyrikline.org, medzinárodný internetový portál pre súčasnú poéziu. V roku 2002 získal Viedenskú cenu Werkstattpreis za poéziu. Jeho básne naposledy vyšli v antológiách Lyrik von Jetzt (Lyrika dnešnej doby, 2003) a Das Klirren im Innern (Zvonenie vo vnútri, 2003) a v internetovom literárnom časopise intendenzen (10/2004). Na rok 2006 sa pripravuje vydanie jeho prvej samostatnej básnickej zbierky.
philippe-demeron.jpgPhilippe Démeron (F) žije v Paríži. Vyštudoval politické vedy a umelecké štúdiá na Ecole du Louvre , dnes pracuje na ministersvte životného prostredia, ktoré taktiež zastupuje v organizácii UNESCO. V roku 1996 založil spolu s Rogerom Lecompte poetický časopis Les Citadelles, v ktorom publikuje súčasných francúzskych básnikov, ako aj zahraničných autorov. Publikoval vo viacerých francúzskych (Arpa, Poésie oblique) a zahraničných časopisoch (Parnasszus, The Shop). Jeho tvorba, ako aj výber autorov do revue Les Citadelles, je eklektická, tak ako aj súčasná básnická doba (Jedného dňa sa z uniformity zrodila nuda…;L'ennui naquit un jour de l'uniformité…).
philippe-dupont.jpgPhilippe Dupont (F) sa narodil vo francúzskom meste Reims v okolí Champagne. Počas štúdia na gymnáziu sa aktívne zaoberal herectvom. Po dlhých vysokoškolských rokoch strávených štúdiom dejín a neskôr ekonómie, sa dnes venuje väčšinu svojho času písaniu, divadlu a maliarstvu. Je autorom divadelnej hry Carralova tabletka (La gélule de Carral) (2003), básnickej zbierky Domorodec: poezia & rock, (L'indigene: poésie & rock) spolu s parížskou hudobnou skupinou Baron Lunaire (2005), a tiež približne pätdesiatich obrazov (olejová maľba).