Ars Poetica 2012

branko-cegec.jpgBranko Čegec (HR) sa narodil v Kraljevom Vrhu v Chorvátsku. Študoval v Záhrebe juhoslovanské jazyky, literatúru a literárnu komparatistiku. Pracoval ako literárny redaktor v mládežníckych novinách a časopisoch Polet a Pitanja, ako šéfredaktor časopisu Quorum, potom ako zodpovedný redaktor kultúrneho dvojtýždenníka Oko a neskôr ako redaktor vo vydavateľstve Mladost. V roku 1992 založil vlastné vydavateľstvo Meandar. Inicioval založenie hospodárskeho záujmového združenia malých a stredných vydavateľstiev Chorvátskych nezávislých vydavateľov a stal sa predsedom jeho rady. V roku 1999 ho zvolili za predsedu odboru Goranovej jari, najväčšej chorvátskej básnickej manifestácie. V rokoch 2000-2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry. Založil Centrum knihy a časopis Tema, kde pracuje ako riaditeľ a šéfredaktor. K jeho publikáciám patria zbierky poézie Eros-Europa-Arafat (1980, Cena Goran pre mladých básnikov), Zapadno-istočni spol (Západovýchodné pohlavie, 1983), Melankolični ljetopis (Melancholická kronika, 1988), Ekrani praznine (Obrazovky prázdnoty, 1992), Nitko ne govori hrvatski / Personne ne parle croate (s Miroslavom Mićanovićom a Ivicom Prtenjačom, 2002), Sintaksa mesečine (2004), Tamno mjesto (Temné miesto, 2005, cena Kočićovo pero). Spolu so Senkom Kuruzom a Miroslavom Mićanovićom napísal knihu próz Tri krokodila (Tri krokodíly, 2005). V roku 2011 mu vyšla básnická zbierka Zapisi iz pustog jezika (Záznamy z pustého jazyka) a v roku 2012 Pun mjesec u Istanbulu (Spln v Istanbule), ktorá bola preložená aj do francúzštiny. Za celkový prínos pre chorvátsku poéziu mu bola na Kvirinových stretnutiach v Sisku v roku 2008 udelená plaketa Sv. Kvirina. Spolupracoval na domácich aj medzinárodných festivaloch poézie, o. i. na Stružských večeroch poézie, Sarajevských dňoch poézie, Vilenici, Translokal (Graz), Marche de la poesie (Paríž, Bordeaux, Marseille), Poesie nuit (Lyon), či na SiDaJa (Terst).
haydar-ergulen.jpgHaydar Ergülen (TUR) sa narodil v Eskişehire v Turecku. Vyštudoval sociológiu na ODTU (Technická univerzita). Hoci sa už nevenuje tvorbe reklamných textov, prednáša na univerzitách. K jeho prednáškam patrí napr. The Life of the Poet (Život básnika) aleboTurkish Poetry (Turecká poézia). Je autorom 13 kníh poézie, 2 básnických zbierok, 5 zbierok esejí, jednej sídliskovej monografie (Cihangir) a filmovej publikácie. Jeho básne boli zaradené do mnohých medzinárodných antológií. Vystúpil na viacerých festivaloch poézie v Turecku i v zahraničí. Je držiteľom siedmych básnických ocenení. Je riaditeľom Eskişehirského medzinárodného festivalu poézie. Písal stĺpčeky pre noviny Radikal a Birgün a momentálne je prispievateľom do časopisu Cumhuriyet. Má dcéru Nar.
maria-ferencuhova.jpgMária Ferenčuhová (SVK) sa narodila v Bratislave. Od roku 2003 vyučuje na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2004 – 2007 bola prorektorkou VŠMU pre medzinárodnú spoluprácu, vedu a výskum a styk s verejnosťou a v rokoch 2010 – 2012 prodekankou FTF VŠMU pre zahraničnú spoluprácu. Vo voľnom čase prekladá z francúzštiny (Paul Virilio, Philippe Brenot, Jean Echenoz, Amélie Nothomb, Philippe Sollers, Samuel Beckett, atď.). Je autorkou dvoch zbierok poézie, Skryté titulky (Drewo a srd, Bratislava 2003) a Princíp neistoty (Ars Poetica, Bratislava 2008) a vedeckej monografie Odložený čas. Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film (VŠMU a SFÚ, Bratislava 2009).
julia-fiedorczuk.jpgJulia Fiedorczuk (PL) je poetka, prekladateľka a literárna kritička poľského pôvodu. Vyštudovala literárnu vedu a momentálne vyučuje americkú literatúru na Varšavskej univerzite. Publikovala štyri básnické zbierky, najnovšie Tlen (2009). Jej prvá zbierka Listopad nad Narwiąvyhrala cenu za najlepší debut roku (2003). Je držiteľkou Ceny Huberta Preisa. Mnoho jej básní sa obajvilo v antológiách vo Veľkej Británii, Spojených štátoch, Slovinsku či Švédsku. Venuje sa prekladom britskej a americkej poézie a prózy a literánej kritike Wallaca Stevensa, Laury Riding, Johna Ashberryho či Yusefa Komunyakaa. Je autorkou zbierky poviedok Poranek Marii i inne opowiadania (2010) a románu Biała Ofelia (2011).

andrea-grill.jpgAndrea Grill (AT) sa narodila v Bad Ischl v Rakúsku. Študovala v Salzburgu a Thessaloniki a promovala na Univerzite v Amsterdame. Svoje štúdium ukončila prácou na tému Evolúcia endemických druhov motýľov na Sardínii. Píše romány, poviedky a básne a pracuje ako výskumníčka a prekladateľka z albánčiny. Jej tvorba sa objavuje v mnohých časopisoch a magazínoch (napr. NZZ, Der Standard, Die Presse, Literatur und Kritik, Manuskripte). Získala niekoľko ocenení: za román Das Schöne und das Notwendigejej bola udelená cena Bremer Literaturpreis 2011. V minulosti pôsobila v Tirane, Cagliari (Sardínia), Neuchatel, Boloni a New Yorku. V súčasnosti žije vo Viedni. Je autorkou mnohých románov: Der gelbe Onkel. Ein Familienalbum (2005), Zweischritt (2007), Tränenlachen (2008), zbierok poviedok (Liebesmachine NYC. Storys, 2012) a básní (Happy Bastards, 2011).

martina-hefter.jpgMartina Hefter (DE) je spisovateľka a performerka. Narodila sa v Pfronten/Allgäu a v súčasnosti žije spolu s rodinou v Lipsku. V roku 1991 ukončila v Mníchove štúdium tanca a gymnastiky na Kleine Nestler Schule. Potom študovala javiskový tanec na berlínskej škole Etage. V rokoch 1997 – 2003 pôsobila v nemeckom Literárnom inštitúte v Lipsku, kde viackrát prednášala ako hosťujúca docentka. Stredobodom jej literárnej tvorby je poézia, ktorú formálne a obsahovo používa ako nástroj na vysvetlenie jazyka prostredníctvom pohybu a tanca prostredníctvom jazyka. Popri literárnej tvorbe sa venuje performatívnym projektom na hranici medzi textom a pohybom. Je iniciátorkou a účastníčkou projektu “Bewegungsschreiber”, spájajúceho poetiku s tancom. Projekt bude realizovaný v decembri tohto roku (2012). K jej nedávnym publikáciám patrí román Die Küsten der Berge (Brehy hôr, 2008), Nach der Diskotheken (Po diskotékach, 2010), eseje a básne v časopisoch a antológiách, napr. Die Hören či Edit. Je držiteľkou niekoľkých ocenení, napr. Ceny za poéziu Meran (2008) alebo Londýnskeho štipendia nemeckého literárneho fondu (2006).
zuzana-husarova.jpgZuzana Husárová (SVK) sa zaujíma o inovácie v literatúre a médiách. Má doktorát z literárnej vedy. Prednáša americkú literatúru na Univerzite Komenského v Bratislave a elektronickú literatúru na Masarykovej univerzite v Brne. V roku 2011 bola štipendistkou Fulbrightovho programu pre výskum a prednášanie na MIT v Cambridge, USA. V rámci slovenského grantu na výskum elektronickej literatúry editovala s Bogumiłou Suwarou knihu V sieti strednej Európy. Je autorkou experimentálnej literatúry s využitím rôznych médií. Spolu s Ľubomírom Panákom vytvorila niekoľko interaktívnych literárnych diel. S Amaliou Roxanou Filip spolupracuje na transmediálnom projekte liminal (kniha vizuálnej poézie a multimédií). Jej teoretické a umelecké diela sa objavili v amerických časopisoch (Drunken Boat, BathHouse Hypermedia Journal, Yes, Poetry, SpringGun, EBR) v Európe a Kórei.
Marija Ivanović (AT) was born in Calw, Germany. She studied sculpting in Berlin. After leaving art school she volunteered with wildlife conservation projects in Croatia. She is currently enrolled in the graduate program in conference interpreting at University of Vienna. Since 2010 her poetry and prose have been published in magazines Manuskripte and Literatur und Kritik.
leevi-lehto.jpgLeevi Lehto (FIN) je fínsky básnik, prekladateľ, vydavateľ, programátor, performer a skladateľ samouk. Od roku 1967 vydal šesť zbierok poézie, jeden román, jedno experimentálne prozaické dielo a zbierku esejí. V sedemdesiatych rokoch pôsobil ako ľavicový politik a v deväťdesiatych rokoch ako vedúci firemnej komunikácie. Je známy svojimi experimentátorskymi pokusmi s digitálnym písaním, napr. Google generátorom poézie. Preložil približne 40 kníh rôznych žánrov, počnúc záhadnými príbehmi cez filozofiu, sociológiu, končiac poéziou. Jeho nový fínsky preklad románu Ulyssesod Jamesa Joyca vyšiel v júni 2012 vo vydavateľstve Helsinskej univerzity. Od roku 2007 vedie vlastné vydavateľstvo, ntamo, v ktorom vyšlo už viac ako 150 kníh. Väčšina titulov sa zaraďuje ku kritikmi uznávanej experimentálnej poézii. Lehto často performuje svoju tvorbu ako i tvorbu iných básnikov na medzinárdných vystúpeniach. Známe sú napríklad jeho verzie diel fínskych autorov z tzv. „tradičného” obdobia. Fínsky kritik Aleksis Salusjärvi nazval Lehtove predstavenia „atavistickým, emočným, ohlušujúco revúcim hlasom...akoby jeho predstavenie a hlas boli samotným predmetom básne.” Autor nedávno začal vystupovať aj s hudobníkmi, s folkovou harfistkou Sallou Hakkola či bubeníkom Terom Valkonenom.
Miroslav Mićanović (HR) je básnik, poviedkar, kritik a esejista. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte v Záhrebe. Je spoluautorom niekoľkých básnických výberov: spolu s Hrvojom Pejakovićom zostavil výber súčasnej chorvátskej poézie Les jeunes Croates (1989), s B. Čegecom prehľad chorvátskej poézie osemdesiatych a deväťdesiatych rokov Strast razlike, tamni zvuk praznine (Vášeň pre rozdiely, temný tón prázdnoty, 1995) a s R. Simićom výber Mladá chorvátska poézia (2000). Textom Človek, ktorý rodine nosil chlieb sa zúčastnil projektu Posao dvanaestorice, romani u nestajanju (Záležitosť dvanástich, miznúce romány, 1998). Ako samostatný grafický list uverejnil v dvojjazyčnom vydaní báseň Jób, v nemeckom preklade Dražena Karamana a s grafikou M. Vejzovića. V rokoch 2001 – 2003 uverejňoval v sobotnej kultúrnej prílohe novín Jutarnji list stĺpček nazvaný Jednosmerná ulica, v rokoch 2005 a 2006 mapoval svojimi kritickými textami súčasnú chorvátsku básnickú produkciu v novinách Vjesnik. V roku 1998 získal za zbierku básní Zib cenu Duhovno hrašće a v roku 2004 cenu Fran Galović za poviedkovú zbierku Trajekt. Je autorom antológie súčasnej chorvátskej poézie Utjeha haosa (Útecha chaosu, 2006). Je dlhoročným redaktorom časopisu Quorum a edícií vo vydavateľstve Naklada MD. V súčasnosti pracuje v Agentúre pre výchovu a vzdelávanie. K jeho ďalšej tvorbe patrí napr. Grad dobrih ljudi (Mesto dobrých ľudí, 1984, elektronické vydanie 2005); Zid i fotografie kraja (Múr a fotografie konca, 1989); More i prašina (More a prach, 1991); Nitko ne govori hrvatski / Personne ne parle croate (spolu s B. Čegecom a I. Prtenjačom, 2002, 2003); Tri krokodila (spolu s B. Čegecom a S. Karuzom, 2005); Zapadni kolodvor (Západná stanica, 2006) alebo Dani (Dni, 2011).
thomas-mohlmann.jpgThomas Möhlmann (NL) žije v Amsterdame, kde pracuje pre Holandský literárny fond. Zostavil výber Nijhoffovej poézie, ktorý vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Prometheus podobne ako jeho dve vlastné básnické zbierky. Je šéfredaktorom holandského básnického časopisu Awater, redaktorom básnickej edície Vadem a niekoľkých básnických antológií. Jeho prvá zbierka basní De vloeibare jongen (Tekutý chlapec, 2005) bola v roku 2006 nominovaná na cenu C. Buddingh' za novú holandskú poéziu a v roku 2007 vyhrala cenu Lucy B. & C.W. van der Hoogt.
luigi-nacci.jpgLuigi Nacci (IT) je básnik, prozaik a performer. Žije v Trieste. Je autorom niekoľkých publikácií: Il poema marino di Eszter (2005), poema disumano (2006, CD), Inter nos/SS (2007), Madrigale OdeSSa (2008), odeSS (in Decimo quaderno italiano di poesia contemporanea, 2010). Za posledných niekoľko rokov sa zúčastnil viacerých domácich i medzinárodných čítačiek a festivalov. Pracuje pre rôzne časopisy, magazíny a webové stránky. Okrem toho organizuje kultúrne podujatia. Momentálne spolurežíruje Viandanza Festival v Toskánsku.
adam-pluszka.jpgAdam Pluszka (PL) je básnik, prozaik, filmový a literárny kritik. Publikoval básnické zbierky z prawa z lewa, Zwroty, Trip, French love a prózy Łapu Capu a Flauta. V roku 2003 bol nominovaný na cenu Paszport Polityki. V súčasnosti žije vo Varšave.
katharina-schultens.jpgKatharina Schultens (DE) študovala literatúru a kultúru v Hildesheime, Boloni a St. Louis. Od roku 2006 pracuje vo výskumnej správe Humboldtovej univerzity v Berlíne. Od roku 1998 publikuje svoje básne a eseje v literárnych magazínoch a antológiách. Jej prvá zbierka Aufbrüche vyšla v roku 2004 vo vydavateľstve Rhein-Mosel a jej druhá, gierstabil, v roku 2011 vo vydavateľstve luxbooks/Christian Lux. V poradí tretia, hysteresis, vyjde v roku 2013/2014. V rokoch 2011 a 2012 pracovala na projektoch pre poesiefestival Berlin, medzi iným aj na spoločnom projekte európskej poézie renshi.eu. Za svoju prácu získala niekoľko cien, nedávno napr. Kunstpreis des Landes Rheinland-Pfalz.
donna-stonecipher.jpgDonna Stonecipher (USA) je autorkou troch kníh: The Reservoir(víťazka súťaže Contemporary Poetry Series, 2002); Souvenir de Constantinople (2007); a The Cosmopolitan(víťazka súťaže National Poetry Series, 2008). Jej básne boli publikované v mnohých časopisoch, napr. New American Writing, Conjunctions, Denver Quarterly, Coconut alebo The Canary a boli preložené do francúzštiny, nemčiny, španielčiny a češtiny. Autorka prekladá z francúzštiny a nemčiny. Jej preklad novely švajčiarskeho autora Ludwiga Hohla bude publikovaný tento rok. Žije v Berlíne.
gwenaelle-stubbe.jpgGwenaëlle Stubbe (FR) sa narodila v Bruseli a žije a pracuje vo Francúzsku. Publikovala knihy Ma tante Sidonie (Moja teta Sidónia, 2010) Salut, Salut Marxus (Ahoj, ahoj, Marxus, 2006). Predtým Le héros et sa créature (Hrdina a jeho kreatúra) v bruselskom vydavateľstve le Cormier a Un serpent de fumée (Dymový had) vo vydavateľstve la Pierre d'Alun. Spolu s Laurence Vielle vydala divadelnú hru L'incroyable histoire du grand Gelbe (Neuveriteľný príbeh veľkého Gelba) vo vydavateľstve L'ambedui. Číta a prednáša vo Francúzsku i v zahraničí, po francúzsky aj po holandsky (Mexiko, Maroko, Alžírsko, Švédsko, Nórsko, Nemecko atď.). Je držiteľkou Amicovej ceny Francúzskej akadémie. Jej knihy boli preložené do nórčiny (Min tante Sidonie, preklad T. Lundbo, Oslo 2008) a do holandčiny (Oorlogepisode, preklad P. Joostens, Gand 2008. Tja. Slibreeks, 2010). V súčasnosti študuje na École des Hautes Études sociológiu súčasnej poézie. Kniha Moja teta Sidóniabola adaptovaná aj pre rozhlas (France culture, ACR, jún 2009. Vojnová epizóda, France culture, október 2009. Dostupné online, ZOO, Arte radio.com 2008).

michal-sanda.jpgMichal Šanda (CZ) sa narodil v Prahe. Maturoval na malostranskom Gymnáziu Jána Nerudu a neskôr vystriedal niekoľko zamestnaní. V súčasnosti pracuje ako archivár v Inštitúte umenia – Divadelnom ústave. Bibliografický odbor Národnej knižnice mu pripisuje autorstvo mnohých kníh: sto a (1994), Ošklivé příběhy z krásných slov (1996), Dvacet deka ovaru (1998), Metro (1998 a 2005), Blues 1890 – 1940 (2000), Sudamerická romance (2003), Býkárna (2006) s Milanom Ohniskom a Ivanom Wernischom, Merekvice (2008), Remington pod kredencí (2009), Dopisy (2009) spoločně s Karlom Havlíčkom Borovským, Sebrané spí si (2012). Je autorom viacerých divadelných hier: Španělské ptáčky (2006), Blues o Robertu Boyerovi (2011), či Sorento (2011).

hendriikka-tavi.jpgHenriikka Tavi (FIN) sa narodila vo Vehkalahti v južnom Fínsku. Žije a pracuje v Helsinkách. V roku 2003 skončila štúdium filozofie a literárnej komparatistiky na Helsinskej univerzite. Od roku 2011 je študentkou doktorandského štúdia na Univerzite Jyväskylä, kde študuje tvorivé písanie. Jej prvá kniha poézie Esim. Esa (2007) vyhrala literárnu cenu Helsingin Sanomat za najlepší debut roku. Odvtedy publikovala niekoľko ďalších kníh: Sanakirja (Slovník, 2010), Toivo (Nádej, 2011) a spoločné dielo In large well-organized termite colonies (Vo veľkých, dobre organizovaných kolóniách termitov) v spolupráci s Mikaelom Bryggerom a umeleckou skupinou IC-98. Kniha Toivo získala dve fínske literárne ceny: Cena Kalevi Jäntti pre mladého sľubného spisovateľa a Tanssiva Karhu, cena fínskeho rozhlasu za najlepšiu básnickú zbierku roku. Tavi preložila niekoľko detských kníh a okrem iného aj Schillerove eseje. Od roku 2006 pracuje ako redaktorka básnického časopisu Tuli&Savu.Je aktívnou členkou vydavateľského družstva Poesia, ktoré v roku 2011 založilo 15 fínskych básnikov. Tento rok (2012) pracuje autorka na projekte „12”. Ide o pojmovo definovaný výstup, ktorého ústrednou témou je odpoveď na otázku: Koľko básnických zbierok musí ročne napísať priemerný básnik, aby sa uživil z predaja autorských práv? Podľa Taviných výpočtov ich musí byť minimálne 12. Tento rok sa preto každý mesiac snaží napísať knihu, ktorá vždy nesie meno podľa mesiaca, v ktorom vznikla. 1. septembra publikovala autorka knihy Január, Február, Marec, Apríl, Júna Júl.
julieta-valero.jpgJulieta Valero (ESP) sa narodila v Madride a vyštudovala hispánsku filológiu na Univerzite Complutense. K jej tvorbe patrí napr. Ínsula (Ostrov), ABC de las letras (Abeceda písmen),Turia, Vulcane, Minerva, Diario de poesía (Denník poézie), atď. Podieľala sa na tvorbe mnohých antológií: Inéditos (Nepublikované), 11 poetas (11 básnikov, 2002), 33 de Radio 3 (33 z rádia 3, 2003), 11-M. Poemas contra el olvido (11. marec. Básne proti zabudnutiu, 2004), Poesía pasión (Poézia vášeň, 2005), Deshabitados (Neobývaní, 2008), Palabras sobre palabra: 13 poetas españoles jóvenes (Slová o slove: 13 mladých španielskych básnikov, Čile, 2009), El poder del cuerpo. Antología femenina contemporánea (Sila tela. Súčasná ženská antológia, 2009) alebo Contrabando: una antología de la poesía española actual (Kontraband: antológia súčasnej španielskej poézie, Argentína, 2011). Je autorkou mnohých básnických zbierok: Los Heridos Graves (Ťažko ranení, Barcelona, DVD, 2005) či Autoría (Autorstvo, Barcelona, DVD, 2010, Cena za poéziu Cáceres, Cena kultúrneho dedičstva, Cena Ausiása Marcha 2010, zvolená za jednu z desiatich najlepších kníh roka časopisu Quimera a jeden z najlepších titulov roka 2010 časopisov Babelia a El Cultural). Päť rokov spolurežírovala a moderovala rozhlasový program "A ras de verso" (“Tesne pri verši”) v rádiu Radio Círculo del Círculo de BB AA v Madride. V súčasnosti je členkou pedagogického zboru tvorivej školy písania Hotel Kafka. Dlhé roky pracuje ako editorka a od roku 2008 je koordinátorkou Nadácie centra poézie Josého Hierra (Fundación Centro de Poesía José Hierro).
maria-zanolli.jpgMaria Zanolli (IT) je novinárka na voľnej nohe. Píše pre Corriere della Sera (vydanie pre mesto Brescia) a vedie rubriku amABILmente venovanú telesne postihnutým. Spolupracuje s celoštátnymi periodikami. Realizovala niektoré nové vydavateľské projekty. Vo vydavateľstve Campanotto vydala v roku 2006 zbierku Dvaja, v roku 2007 získala cenu za poéziu Lionello Fiumi di Roverchiara. Jej básne boli uverejnené v rozličných antológiách a časopisoch. Po slovách je jej najnovšia kniha, ktorú napísala spoločne s ilustrátorkou Laurou Veronesi.