Ars Poetica 2015

photo-barnas-maria_c_wendy_taylor.jpgMaria Barnas (NL) je holandská poetka a výtvarníčka. Vo svojich románoch, básňach, esejach a výtvarných dielach pracuje s myšlienkou opisu (de)formujúceho realitu. Poézia Marie Barnas je introspektívnym súborom pozorovaní a zážitkov so širokým spektrom opisov – od všeobecného ľudského strachu cez presné deti a odvrhnutých psychiatrov až po naše obmedzené chápanie vesmíru, vďaka čomu nám súčasný život a spoločnosť predstavuje v nemilosrdnom, ale zároveň pútavom svetle. Jazyk jej literárnej tvorby je uvážlivý. Vo svojej poézii využíva široký rozsah foriem, ale celkovo sa jej básnická tvorba vyznačuje tematickou a štylistickou jednotou. Obraznosť jej diela je pútavá a inšpiratívna a vyznačuje sa jedinečnými, ale zároveň priezračnými vlastnosťami. Za svoj básnický debut, zbierku Twee zonnen (Dve slnká, 2003), získala Cenu C. Buddingha a odvtedy vydala celý rad vysoko oceňovaných básnických zbierok. Jej zatiaľ posledná kniha básní Jaja de oerknal (Aha, veľký tresk) vyšla v roku 2013. Zbierka, ktorej hlavnou témou je mechanizmus strachu, bola v roku 2014 nominovaná na Cenu VSB za poéziu a Cenu KANTL (Kráľovskej akadémie holandského jazyka a literatúry so sídlom v Belgicku) a získala Cenu Anny Bijns.

Na festivale Ars Poetica 2015 sa autorka predstaví aj ako tvorkyňa krátkeho filmu
Medzinárodný kosmonaut (The International Cosmonaut, 2014)

barnas_obalka.jpg Prečítajte si básne Marie Barnas v slovenskom preklade.

photo-bauer-christoph-w.jpgChristoph W. Bauer (A) sa narodil v roku 1968 v meste Kolbnitz v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko. Vyrastal v Lienzi a Kirchbergu v Tirolsku. V súčasnosti žije v Innsbrucku. Za svoju tvorbu získal v roku 2001 Cenu akadémie v Grazi a Cenu Reinharda Priessnitza, o rok neskôr Umeleckú cenu mesta Innsbruck za lyriku a Cenu publika v rámci udeľovania Ceny Ingeborg Bachmann v Klagenfurte. Pôsobil aj ako šéfredaktor literárneho časopisu Wagnis. Bauer o svojom diele hovorí ako o kontinuu existujúcich tradícií. Stotožňuje sa s označením poeta legens, ktorý nachádza témy svetovej literatúry, obnovuje ich, mení a pokračuje v nich. Knižne publikovať začal v roku 1999, v ostatných rokoch mu vyšla napríklad zbierka básní mein lieben, mein hassen, mein mittendrin du (moje milovanie, moje nenávidenie, moje vnútrobytie ty, 2011) či kniha poviedok In einer Bar unter dem Meer (V jednom bare pod morom, 2013). V roku 2015 sa stal laureátom Tirolskej krajinskej ceny za umenie.

photo-berglund-pernilla_-c-par-olofsson-ok.jpgPernilla Berglund (S) sa narodila v roku 1982 v meste Umeåi v okrese Västerbotten v severnom Švédsku. Študovala tvorivé písanie na umeleckej škole Biskops-Arnö (2001 – 2002, 2003 – 2004) a na Valandovej akadémii v Göteborgu (2012 – 2014). Je držiteľkou titulu magisterka v odbore tvorivého písania. V roku 2013 debutovala básnickou zbierkou Tilltar (Narastáš). Vo svojich básňach skúma náš vzťah k ľuďom, ktorí nás obklopujú, naše hľadanie miesta a zaradenia sa jednak vo svete, jednak v živote. V jej tvorbe sa pretínajú vonkajšie a vnútorné krajiny, blízkosť sa stáva vzdialenou a presne v týchto okamihoch pristupujeme k tvorbe seba samých. Zbierka Tilltar bola nominovaná na Cenu denníka Borås Tidning za najlepší debut a Berglund získala Cenu mesta Umeå za tvorivosť v kategórii text. V roku 2014 jej zbierku preložili do dánčiny. Druhá zbierka básní Pernilly Berglund Fälla (Stínanie) vyšla vo februári 2015.

berglund_obalka.jpg Prečítajte si básne Pernilly Berglund v slovenskom preklade.

photo-celal-metin.jpgMetin Celal (TR) básnik a vydavateľ, sa narodil v roku 1961 v Ankare v Turecku. Svoju prvú báseň publikoval v roku 1980 v literárnom mesačníku Oluşum. V tom istom roku mu vyšli básne a literárne kritiky v popredných tureckých literárnych časopisoch Varlik, Gösteri a Sanat Olayi. Je jedným zo zakladateľov básnického hnutia Poézia 80. rokov. Spolu s priateľmi z tohto hnutia sa podieľal na vydávaní časopisov poézie Imge/Ayrim (1984), Poetika (1985) a Fanatik (1989). Je zakladateľom internetovej stránky súčasnej tureckej poézie v angličtine (turkishpoetry.net; od roku 1999). Pracoval ako redaktor vo vydavateľstvách Imge a Güneş a v literárnych časopisoch Sombahar (poézia, 1990 – 1996), E (literatúra, 2003) a Özgür Edebiyat (literárny dvojmesačník, 2007 – 2013). Bol zakladateľom a predsedom Spoločnosti pre literatúru a vedu (2001 – 2007) a generálnym tajomníkom Združenia tureckých vydavateľov (1996 – 2011), ktorého je od roku 2011 predsedom. Od roku 2008 je členom predsedníctva Medzinárodného festivalu poézie v Istanbule, od roku 1992 šéfredaktorom vydavateľstva Parantez Publishing. Celal vydal štyri zbierky básní a štyri romány, je zastúpený vo viacerých antológiách súčasnej tureckej poézie. Jeho básne boli preložené do deviatich jazykov.

photo-delbos-stephan.jpgStephan Delbos (USA) sa narodil v Novom Anglicku (USA) a v súčasnosti žije v Prahe, kde píše a prednáša na Karlovej univerzite a Anglo-americkej univerzite. Jeho básne, eseje a preklady sa v ostatnom čase objavili v časopisoch Absinthe, Agni, Asymptote, Atlanta Review, BlazeVOX, The Brooklyn Quarterly, Fourteen Hills, Full Metal Poem, New Letters, Oxonian Review, Poetry International, Poetry Salzburg Review, Rakish Angel a Zoland Poetry. Je zostavovateľom antológie From a Terrace in Prague: A Prague Poetry Anthology (2011). V máji 2012 sav pražskej galérii ArtSpace konala výstava jeho vizuálnych, hudbou inšpirovaných básní Bagatelles for Typewriter (Bagately pre písací stroj). Jeho prvú veľkú divadelnú hru Chetty’s Lullaby (Chettyho uspávanka) o živote legendárneho jazzového trubkára Cheta Bakera naštudovali divadlá v New Yorku a San Franciscu. V roku 2015 získal PEN/Heimov grant na preklad surrealistickej básnickej zbierky Vítězslava Nezvala Absolutní hrobař, ktorý vyjde vo vydavateľstve Twisted Spoon Press.

Je zakladateľom a vydavateľom internetového literárneho časopisu Body (www.bodyliterature.com).

Viac o autorovi (v angličtine) na stránke Ars Poetica European Poetry Forum ars-poetica-epf-logo.jpg

photo-ferencuhova-maria.jpgMária Ridzoňová Ferenčuhová (SK) je poetka, prekladateľka z francúzštiny a filmová teoretička. Je docentkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde učí dejiny a teóriu dokumentárneho filmu. Vydala viacero kníh, vrátane vedeckej monografie Odložený čas. Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film (2009) a troch zbierok poézie Skryté titulky (2003), Princíp neistoty (2008) a Ohrozený druh (2012).

homolova-zeleznak-smetana.jpgZuzana Homolová, Samo Smetana, Miloš Železňák (SK)

Tandem speváčka Zuzana Homolová – huslista Samo Smetana sa pozvoľna objavuje na verejnosti od roku 1998. Venuje sa interpretácii ľudových balád a piesní netradičným spôsobom. Je to balancovanie na rozmedzí viacerých žánrov (tradičná hudba, blues, folk, minimalizmus, sonórna hudba a i.). Spoločne nahrali s alternatívnym bluesovým git aristom Danielom Salontayom a ďalšími špičkovými hudobníkmi album „Tvojej duši zahynúť nedám“ (Slnkorecords, 2005). Podarilo sa im vytvoriť moderný a veľmi aktuálny hudobno-zvukový štýl. Tento album získal prestížne ocenenie Aurel 2005 za najlepší album v kategórii etno / world music. Vďaka veľmi dobrým odozvám na album aj v zahraničí, najmä v ČR, Homolová a Smetana vytvorili jeho koncertnú verziu spolu s vynikajúcim multižánrovým gitaristom Milošom Železňákom, ktorý je známy zo svojich jazzových, bluesových a rockových projektov. Táto spolupráca ich hudbu posunula do ďalších, netušených rozmerov.

Ďalšie fotografie Zuzky Homolovej nájdete tu.
soundcloud.com

photo-hrastelj-stanka_c-mike-crawford.jpgStanka Hrastelj (SLO) bola v roku 2001 vyhlásená za najlepšiu mladú poetku na slovinskom festivale mladej literatúry Urška. V roku 2005 jej vo vydavateľstve Goga vyšla kniha básní Nizki toni (Nízke tóny), ktorá jej vyniesla ocenenie za najlepší knižný debut Slovinského knižného veľtrhu. V roku 2007 sa Hrastelj zúčastnila na turnaji poézie v rámci Dní knihy v Maribore a získala titul rytiera poézie. V roku 2009 jej vo vydavateľstve Študentska založba vyšla druhá zbierka básníGospod, nekaj imamo za vas (Máme niečo pre vás, pane), vďaka ktorej sa dostala do užšieho výberu kandidátov na výročnú Jenkovu cenu, udeľovanú Združením slovinských spisovateľov. Za svoj románový debut Igranje (Hra) získala vydavateľskú cenu Modrý vták, udeľovanú za najlepšie nepublikované literárne dielo. Hrastelj prekladá poéziu z chorvátčiny a zo srbčiny a venuje sa navrhovaniu keramiky.

hrastelj_obalka.jpg Prečítajte si básne v Stanky Hrastelj v slovenskom preklade.

photo-hlinka-zden.jpgZdeno Hlinka (SK) sa pohybuje na rozhraní medzi softvérovym developerom a digitálnym umelcom. Po dlhé roky sa venuje postupnému vývoju aplikácie na tvorbu živých video projekcií a klipov. V poslednom čase je opäť viac aktívny v online priestore a začal sa venovať tvorbe grafických aplikácií pre web. Zastúpenie na živých podujatiach vymenil za domácu tvorbu ktorá je otvorená stále novým technologickým postupom a tvorivým výzvam. Jeho vizuálny prejav obsahuje prvky rannej estetiky net.artu v kombinácii glitchovej vlny abstraktného minimalistického video-artu pre noisovú scénu. Performance je charakteristicky old-skoolovým video VJingom v kombinácii s enormnou postprodukciou v reálnom čase do abstraktných foriem v kombinácii s predošlými technikami. Korene Zdenovej tvorby siahajú do demoscény, ktorá sa dá chápať ako aj digitálne graffity. Je stále inšpirovaný jej témami a reintepretuje ich ako aj prináša svoje nové softvérove klipy v premiére na ich verejných happeningoch tzv. demo parties. Posledných 7 rokov pracoval ako developer vo firme Eset a podieľal sa na tvorbe užívateľského rozhrania produktovej liíie pre operačné systémy OS X. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke aby sa viac venoval rodine a vlastným aktivitám. Viac informácii a tvorbu nájdete na jeho domovskej stránke: www.zd3n.com

photo-jamka.jpgJamka (SK) je hudobný projekt založený Monikou Šubrtovou a Danielom Kordíkom. Po pôsobení v rôznych hardrockových a pankových kapelách sa Daniel postupne začal viac zaoberať myšlienkou vytvárania hudby na rôznych elektronických nástrojoch, a keď si jeho nadšenie pre syntetické zvuky získalo aj Moniku, rozhodli sa, že túto oblasť prebádajú spoločne. Svoj prvý koncert absolvovala Jamka na jeseň 2001 na Akadémii výtvarných umení v Bratislave. V tom istom roku vydali album Urb Sound Systems.

photo-kupka-valerij_-c-l-osepyan.jpgValerij Kupka (SK) sa narodil v Chomute na Ukrajine. Od roku 1978 žije na Slovensku. Študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V súčasnosti prednáša dejiny ruskej literatúry a kultúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Je autorom šiestich kníh poézie: Nestálosť (1994), Skomorošina (1996), Mucha v uchu (1997), Líza tichšia ako kláštor (2000), Dom bez svitla (2004) a Zabudnutá štvrtá strana (2014). Prekladá z ruštiny (G. Ajgi, A. Goldstein, S. Dovlatov, D. Charms, A. Vvedenskij, I. Iľf – J. Petrov, F. M. Dostojevskij, Ľ. Petruševská), z ukrajinčiny (J. Andruchovyč) a do rusínčiny. Ako prekladateľ a dramaturg spolupracoval s rusínskym Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove. Preklady a umelecké, odborné a esejistické práce publikuje v literárnych a kultúrnopolitických časopisoch (Revue svetovej literatúry, Romboid, Týždeň a i.) a v rozhlase. Zostavil antológie poézie Ruská moderna (2011) a Ruská avantgarda (2013) a čísla Revue svetovej literatúry venované ruskej (3/1994, 3/2000, 1/2011), gruzínskej (1/2013) a arménskej literatúre (1/2014), na ktorých sa podieľa aj ako prekladateľ. Je držiteľom prémie Literárneho fondu za preklad románu J. Andruchovyča Moskoviáda (2013). Zúčastnil sa na básnických festivaloch v Česku, Poľsku, Slovinsku, Gruzínsku, Rusku a na Ukrajine.

photo-laar-augusta-kalle.jpgAugusta Laar (D) umelkyňa, poetka, hudobníčka. Narodila sa v roku 1955, žije striedavo v Mníchove a vo Viedni. Študovala hudbu na Konzervatóriu Richarda Straussa a na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove. S Kallem Aldisom Laarom vytvorila elektroakustické duo Kunst oder Unfall (Umenie alebo nehoda). Zúčastnila sa na výstavách a projektoch o básnickej komunikácii (Madonna says... – Panna Mária hovorí..., radiophonic workshops – rádiofonické tvorivé dielne). Je iniciátorkou a riaditeľkou salónu a seriálu čítaní ženskej poézie Schamrock – Salon der Dichterinnen v Mníchove, ktoré sa konajú od roku 2009, a prvého celosvetového festivalu ženskej poézie Schamrock – Festival der Dichterinnen (Mníchov 2012, Viedeň a Mníchov 2014). Publikuje v literárnych časopisoch, píše rozhlasové hry, zostavuje a edituje katalógy a publikácie k literárnym a kultúrnym podujatiam. Jej básne sú súčasťou viacerých antológií. Vydala básnické zbierky Weniger Stimmen (Menej hlasov, 2004), 99 Love Poems (99 ľúbostných básní, 2012), Als ich Fisch war, ja als ich Fisch war (Akoby som bola rybou, áno, bola som rybou, 2014, spolu s 3 ďalšími autormi).

Kalle Aldis Laar (D), akustický umelec, skladateľ, dídžej, autor rozhlasových hier. Zakladateľ Temporary Soundmuseum (Dočasné múzeum zvuku), ktoré je archívom dokumentov zo súčasných dejín, zaznamenaných na vinylových platniach. Pripravuje výstavy, performance a ďalšie podujatia pre projekt Overtures (overtures.de), podieľa sa na bienále umenia v Benátkach a Havane, Ars Electronica Vienna, Transmediale Berlin. Prednáša o vnímaní, zvuku a umení napr. na univerzitách v Mníchove a Singapure.

Viac fotografií tu.

photo-lebioda-dariusz-tomasz.jpgDariusz Tomasz Lebioda (PL) sa narodil v Bydgoszczi na severe Poľska. Prednáša poľskú literatúru 19. a 20. storočia, ale predtým bol záchranárom, pracoval na farme, v obchode a ako distribútor plynových bômb. Venoval sa bojovým umeniam a v období totalitného režimu bol väznený. Titul doktora spoločenských vied získal roku 1994 na univerzite v Gdansku. Navštívil mnohé krajiny, medzi inými Spojené štáty, Švajčiarsko, Španielsko, Litvu a Bielorusko. Je laureátom niekoľkých poľských literárnych ocenení, napríklad cien Andrzeja Bursu, Stanisława Wyspiańskeho, Klemensa Janického a Ryszarda Milczewského-Bruna. Je pravdepodobne najznámejším básnikom generácie Nowe Roczniki (Nové ročníky), autorov narodených v rokoch 1950 až 1960. Vydal viac ako štyridsať kníh v Poľsku, Spojených štátoch, Chorvátsku a na Ukrajine – od poézie cez biografie a historické štúdie až po eseje a vedecké monografie. Jeho texty o poézii vyšli aj v Grécku, arabských krajinách, Litve a Japonsku. Jeho verše boli vždy predmetom vášnivých diskusií. Stal sa hovorcom svojej generácie. Zaujímajú ho najmä poľskí básnici a prozaici, ale mnoho článkov zasvätil aj americkým a britským autorom, ako sú Faulkner, Singer, Caldwell, Malamud, Murdoch či Golding. Má rád aj grécku poéziu.

Býva v meste Bydgoszcz, ktoré kedysi Prusi nazývali Malý Berlín. Vtedy sa volalo Bromberg a dodnes sa tu zachovali kanály, široké ulice, parky a obrovské verejné budovy, vybudované s pruskou dôkladnosťou. Tu napísal všetky svoje knihy. Jeho tvorba je neustálym hľadaním krásy a čistoty, ale predovšetkým pokusom definovať človeka a jeho životnú cestu. Lebiodove poetické texty majú filozofický charakter. Autor sa nebojí hovoriť o človeku zredukovanom do roly tragického svedka udalostí – často aj o človeku ako tragickej obeti nezrelosti, času a naivného presvedčenia, že svet je dobrý a ľudia ušľachtilí.

photo-lin-song1.jpgSung Lin 宋琳 (PRC) sa narodil v meste Sia-men v provincii Fu-ťien; jeho predkovia pochádzajú z mesta Ning-te. V roku 1983 ukončil Východočínsku vysokú školu pedagogickú v Šanghaji. V roku 1991 sa presťahoval do Francúzska, kde absolvoval postgraduálne štúdium na Katedre ďalekovýchodných štúdií Diderotovej univerzity v Paríži. Po ukončení štúdia žil v Singapure a v Argentíne. Od roku 2003 prednášal na viacerých univerzitách v Číne a v súčasnosti sa naplno venuje písaniu a maľovaniu. Vydal zbierky poézie Mešťania (súborné dielo, 1987), Vestibul (2000), Úlomky a básne na rozlúčku (2006), Hradby a zapadajúce slnko (2007), Návštevy pána Taja za snežných nocí (2015), Ústne posolstvo (2015) a knihy esejí Vytrvalé približovanie sa k plávajúcim ľadovcom a Orfeus sa obzerá (2014). Spolu s Čang Caom zostavil antológiu Prázdne etudy (2002). Je redaktorom rubriky poézie literárneho časopisu Dnes, redaktorom časopisu Čítame poéziu a členom redakčnej rady časopisu Contemporary International Poetry. Je držiteľom Rotterdamskej medzinárodnej ceny za poéziu, ceny Šanghajského literárneho časopisu a Ceny Dong Tung Tang-c’ za poéziu.

photo-litvak-jan.jpgJán Litvák (SK), básnik, člen literárnej skupiny Barbarská generácia. Šéfredaktor magazínu Doma v záhrade. Spisovateľ, jazykový redaktor, editor v slobodnom povolaní.Debutoval zbierkou poviedok Samoreč (1992). Vydal básnické zbierky Kráľ kalichov (1998), Vtáctvo nebeské (2005, reedícia 2009). Podstatnú časť jeho tvorby predstavujú knihy na pomedzí rôznych žánrov – básní, mikropríbehov a cestovateľské záznamy z indického prostredia: Gandžasan (1999), Živorodka. Lovkyňa ľudí (2005), Pijem vodu z Dunaja (2006), Bratislavské upanišády (2007), Básne prané v studenej vode (2010), Oranžová tráva (2012). Naposledy vydal List v perzštine (2013).

lixx.jpgLixx (SK). Na domácej scéne je viac ako pätnásť rokov známy svojimi aktivitami na poli drum&bassu, no netají sa nadšením pre akúkoľvek krásnu hudbu. Je hlavou večierkov Basshaze a SIGNAll_FM Night, autorom drum&bassovej show Rádia_FM a dlhoročný neúnavný propagátor dobrej hudby. V roku 2010 odštartoval side-projekt Subliminal. Žiadne žánre, žiadne obmedzenia, len silná hudba, ktorá vám prenikne hlboko pod kožu. soundcloud.com

photo-man-harryciernobiela__creditphiljhill.jpegHarry Man (GB) vyštudoval odbor tvorivé písanie na Bath Spa University. V roku 2012 získal tretiu cenu v Cardiff International Poetry Competition a o rok neskôr druhú cenu v súťaži PEN International Made Up Words Competition. V roku 2014 získal cenu Bridges of Struga a jeho prvá zbierka básní Lift(Výťah) bola nominovaná na cenu Sabotage. Manova tvorba je súčasťou viacerých antológií, ako sú The Emma Press Anthology of Fatherhood (Antológia otcovstva vydavateľstva Emma Press),Coin Opera 2 (Grošová opera 2)a Rewiring History (Prepisovanie dejín). Jeho debut Liftsi vyslúžil pochvalu laureátov Ceny T. S. Eliota Sinéad Morrissey a Georgea Szirtesa. Szirtes o ňom povedal: „Tieto básne sú až na prasknutie preplnené myšlienkami... Harry Man je jedným z mladej generácie básnikov, ktorí definujú svoj vlastný svet a menia ten náš.“

man_obalka.jpg Prečítajte si básne Harryho Mana v slovenskom preklade.

photo-mengham-rod.jpgRod Mengham (GB) je vydavateľom časopisu Equipage, docentom súčasnej anglickej literatúry na Cambridgeskej univerzite a kustódom zbierky umeleckých diel na Jesus College v Cambridgei. Publikuje monografie a rediguje štúdie o anglickej literatúre 19. a 20. storočia, o umení násilia a o avantgarde v poézii 40. rokov 20. storočia: Altered State: The New Polish Poetry [ed. Mengham, Pioro, Szymor] (2003), Vanishing Points: New Modernist Poems [ed. Kinsella, Mengham] (2005); výber z poézie: Unsung: New and Selected Poems (2001), Diving Tower (2006), Parleys and Skirmishes (2007), Bell Book (2012), The Understory (2014), Paris by Helen (2014); kniha textov a fotografií Still Moving (2014; s Marcom Atkinsom).

photo-pozzani-claudio_-c-dino-ignani.jpgClaudio Pozzani (I) sa narodil v Janove v Taliansku. Básnik, rozprávač a hudobník, ktorému sa dostalo ocenení na najvýznamnejších literárnych festivaloch v Taliansku aj v zahraničí. Jeho básne vyšli v prekladoch vo viac ako desiatich krajinách. Od roku 1995 je riaditeľom janovského festivalu Stanza della Poesia, v rámci ktorého sa každoročne koná viac ako 120 poetických podujatí. Okrem toho je zakladateľom a usporiadateľom viacerých básnických podujatí v Európe a v Ázii.

photo-si-zhao.jpgPoetka, esejistka, prekladateľka a poetologička Čao S’ 赵四 (PRC), pôvodným menom pôvodným menom Čao Č'-fang 赵志方, je autorkou troch básnických zbierok: Biela vrana (2005), Kto hľadá zlato v piesku (básne v próze, 2005), Zmiznutia a návraty: 2009 – 2014, Nové básne (2015, pripravuje sa). Jej básne boli preložené do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, nemčiny, ruštiny, arabčiny, poľštiny, slovinčiny, bulharčiny, arménčiny a macedónčiny a publikované v literárnych časopisoch. Čao S’ preložila dve antológie básní slovinského autora Tomaža Šalamuna: Veža z bledomodrých podušiek (2014), Obrovské vriace ústa slnka (2015), zbierku poľského básnika Dariusza Tomasza Lebiodu Tieň večnosti (2015, pripravuje sa), báseň Vladimíra Holana Noc s Hamletem (2016, pripravuje sa) a výber z básnickej a esejistickej tvorby Harta Crana, Harolda Brooma, Teda Hughesa, Tima Lilburna, Roberta Hassa, Jona Cooka, Mikhaila N. Epsteina a iných. Ako poetologička publikovala viac ako 30 odborných článkov a recenzií vo svetovo uznávaných čínskych literárnych časopisoch, ako sú Contemporary Foreign Literature, Foreign Literature Bi-Monthly, Foreign Literatures Quarterly, Theoretical Studies In Literature and Art.

V súčasnosti pôsobí ako redaktorka časopisu Poetické periodikum,ktorý je hlavným časopisom Asociácie čínskych spisovateľov, a zároveň ako šéfredaktorka prestížnej knižnej série Súčasná prekladová poézia. Je členkou redakčnej rady francúzskeho viacjazyčného internetového časopisu Levure littéraire. Zúčastnila sa na 2. medzinárodnom festivale poézie pri Čchingchajskom jazere (2009), 35. novembrovom medzinárodnom festivale poézie v Poznani v Poľsku (2012), 28. medzinárodnom literárnom festivale vo Vilenici v Slovinsku (2013), 53. ročníku Večerov poézie v Struge v Macedónsku (2014) a zúčastní sa na 33. ročníku festivalu poézie Trois-Rivieres v Quebecu v Kanade (2017). Získala Cenu Marie Konopnickej (2012) za preklad poľskej poézie a Medzinárodnú cenu za poéziu v čínskom jazyku (Cena za výnimočnosť, 2013). Žije v Pekingu.

photo-salgado-maria.jpgMaría Salgado (E) sa narodila v Madride a je low-tech poetka a vedkyňa zaoberajúca sa súčasnou poetikou. Pracuje s jazykom ako materiálom textov, audiotextov a performansov. Podieľa sa na výskume poetiky, poézie a „jazykovania“, nazývanom Seminario Euraca. V ostatnom čase spolupracuje s hudobným skladateľom Franom MM Cabezom de Vacom, s ktorým hľadá invertovaný rap, nejaký zvuk, ktorý nie je ani hudbou, ani poéziou, a robí jednoduché pokusy, ako je transkripcia hlasových záznamov a manipulácia s nimi s cieľom preskúmať potenciál orálnosti/aurálnosti a nových foriem pamäti. Je autorkou troch básnických zbierok (Ferias, 2007; 31 poemas, 2010; ready, 2012) a celého radu brožúr, zinov a pamfletov, vydaných vo vlastnej jazykovej úprave a vo vlastnom náklade. So svojimi performansmi vystúpila v Madride, Mexiku, New Yorku a Lime. Predstavenie Hacía un ruido, v ktorom účinkuje s Franom MM Cabezom de Vacom, uviedlo v júli 2015 divadlo Valle Inclán Národného dramatického centra v Madride.

photo-xiaodutang.jpgTchang Siao-tu 唐晓渡 (PRC), literárny kritik a básnik, sa narodil v roku 1954. V roku 1981 ukončil štúdiá na Katedre čínskej literatúry Nankinskej univerzity. V súčasnosti pôsobí ako šéfredaktor vydavateľstva Writers a zároveň zastáva funkciu člena rady Inštitútu súčasnej čínskej poézie a je docentom Centra výskumu súčasnej čínskej poézie na Pekinskej univerzite. Tchang sa viac ako dvadsať rokov venuje výskumu, kritike a zbieraniu súčasnej čínskej poézie, najmä avantgardnej, a sám poéziu píše a prekladá. Je autorom siedmich zbierok kritických esejí vrátane knihy Stále nové východiská a Antológie Tchang Siao-tuovej poetiky. Do čínštiny preložil knihy esejí Umění románu od svetoznámeho českého spisovateľa Milana Kunderu, prekladal aj básne Sylvie Plath, Václava Havla, Czesława Miłosza, Zbigniewa Herberta či Miroslava Holuba. Ako vydavateľ alebo spoluvydavateľ sa podieľal na vzniku viacerých antológií prekladovej poézie, ako sú Antológia veľkých básnikov 20. storočia, Antológia retrospektívneho pohľadu na súčasné básnické školy, Výber zo súčasnej pamírskej poézie a Súčasná medzinárodná poézia.

Viedol redakciu a zostavoval zborníky, ako sú Výber zo súčasnej experimentálnej čínskej poézie a stál pri zrode časopisov ľudovej poézie Preživší a Moderná čínska poézia. Tchangove básne boli zaradené do mnohých antológií doma aj v zahraničí. Za svoje eseje získal v Číne viacero významných ocenení. V rokoch 2004 a 2005 získal Cenu za recenziu súčasnej literatúry a v roku 2012 cenu čínskeho ministerstva kultúry za výskum modernej a súčasnej poézie. Od roku 1995 hosťoval Tchang Siao-tu na viacerých európskych a amerických univerzitách, kde čítal zo svojich diel alebo sa podieľal na výskume. V roku 2001 sa zúčastnil zakladajúceho Zhromaždenia svetoobčanov vo francúzskom Lille. V septembri 2008 bol hosťom 8. medzinárodného literárneho festivalu v Berlíne a od roku 2006 sa podieľa na organizácii projektov vysokej komunikácie čínskych a zahraničných básnikov.

photo-sodan-damir_c-prairie-schooner.jpgDamir Šodan (HR) je chorvátsky básnik, dramatik, vydavateľ a prekladateľ. Vyštudoval anglickú literatúru a dejiny na Záhrebskej univerzite. Je autorom piatich básnických zbierok: Glasovne promjene (Premeny zvuku), Srednji svijet (Prostredný svet), Pisma divljem Skitu (Listy pre divého Skýta), Café Apollinaire, Unutarnji neprijatelj (Vnútorný nepriateľ, v tlači), dvoch zbierok divadelných hier: Zaštićena zona (Bezpečná zóna), Noć dugih svjetala (Noc dlhých svetiel) a antológie súčasnej chorvátskej „neorealistickej“ poézie Drugom stranom (Iný bubon). Je laureátom Držićovej ceny za burlesku Chic lit (2012) a prvej ceny v súťaži dramatikov z krajín bývalej Juhoslávie vo Viedni v roku 2000 za čiernu komédiu Zaštićena zona (Bezpečná zóna). Jeho diela vyšli v zahraničných literárnych časopisoch, ako sú The American Poetry Review, Spillway, Mississippi Review, Prairie Schooner, The Wolf,ako aj v antológiách New European Poets (Graywolf Press, 2008), Les Poétes de la Méditerranée (Gallimard, 2010) a The World Record a A Hundred Years’ War (Bloodaxe, 2012). Je spoluvydavateľom časopisov Poezija a Quorum v Záhrebe a do chorvátčiny prekladá poéziu amerických básnikov (Charles Simic, Charles Bukowski, Raymond Carver, Leonard Cohen, Richard Brautigan, Frank O’Hara). Je členom Zväzu chorvátskych spisovateľov a Chorvátskeho PEN centra. Dlhé roky pôsobil ako tlmočník a prekladateľ pre Organizáciu Spojených národov v Haagu, kde v súčasnosti žije. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných literárnych stretnutiach a festivaloch a pôsobí ako učiteľ tvorivého písania na Sierra Nevada College v Spojených štátoch.

Prečítajte si rozhovor s Damirom Šodanom o jeho účasti na festivale Ars Poetica 2015.
(rozhovor je dostupný v angličtine)

photo_terekova-jana.jpegJana Tereková (SK) sa venuje tvorbe v oblasti tanca a pohybu a zaujíma ju ich prepájanie s inými umeleckými žánrami, najmä s poéziou. Okrem vlastných experimentov vytvorených v rámci združenia bees- R a vlastných site-specific projektov spolupracovala na rôznych tanečných a tanečno-divadelných projektoch choreografov ako Davide Sportelli, Milan Kozánek, Petra Fornayová, Jozef Vlk, Stanislava Vlčeková a pod., s ktorými sa prezentovala v rôznych krajinách Európy. Taktiež je aktívna ako pedagóg súčasneho tanca na tanečných školách v Paríži. Je držiteľkou francúzskeho diplôme d’état – professeur de danse contemporain.

photo-dong-dong-chen.jpgČchen Tung-tung 陈东东(PRC) sa narodil v Šanghaji, kde aj prežil väčšinu života. Vysokoškolské štúdiá absolvoval začiatkom 80. rokov na Vysokej škole pedagogickej v Šanghaji. Patrí k významným účastníkom čínskeho poetického života a je považovaný za jedného z popredných básnikov takzvanej tretej generácie. Je známy svojimi vysoko štruktúrovanými prácami, v ktorých spája klasickú tradíciu lyriky so súčasnými pocitmi. Vo svojich básňach sa často vracia ku krásam kraja Ťiang-nan.Čchen Tung-tung bol redaktorom undergroundových časopisov Diela (1982 – 1984), Tendencia (1988 – 1991) a Časopis južnej poézie (1992 – 1994). V časopise pre literatúru a humanitné vedy Tendencia pôsobil aj ako editor rubriky poézie (1994 – 1996). Bol členom poroty Liou Li-anovej ceny za poéziu a An Kaovej básnickej ceny (1996 – 1999). Od roku 2004 je organizátorom Konferencie poézie 3. marca. Spolu s americkou poetkou čínskeho pôvodu Čang Er zostavil dvojjazyčnú antológiu súčasnej čínskej poézie Iný druh národa (2007). S poetkou Čang Cao zostavil výber z básnického diela Wallacea Stevensa (East China Normal University Press, 2008). Knižne publikoval okrem iného básne v próze Tečúca voda (1998) a básnické zbierky Kniha leta * Nezakázaný titul (2011) a Sprievodca (2013).

photo-vandebril-michael_-c-koen-broos.jpgMichaël Vandebril (B) je mladý flámsky básnik. V roku 2012 debutoval básnickou zbierkou Het vertrek van Maeterlinck, ktorú v oboch najväčších národných jazykoch (v holandčine a vo francúzštine) vydalo prestížne nakladateľstvo De Bezige Bij. Na niektorých básňach z tejto zbierky spolupracoval s ďalšími básnikmi, najmä so Jacquom Roubaudom z Francúzska a s rumunskou poetkou Doinou Ioanid. Vandebril požiadal viacerých filmových tvorcov (vrátane Swoona), aby podľa jeho básní nakrútili „videobásne“. Zbierka Het vertrek van Maeterlinck bola nominovaná na Cenu C. Buddingha, ktorá sa udeľuje za najlepší básnický debut, a získala Cenu Hermana de Conincka za debut. Vandebril svoje básne často a s nadšením verejne prednáša. Vystúpil napríklad na podujatiach Crossing Border (Haag), Poëzienacht (Bruggy), Dichters in de Prinsentuin (Utrecht) a Festival international de poésie (Namur). Vandebrilove básne boli preložené do francúzštiny, španielčiny, angličtiny, srbčiny, rumunčiny, fínčiny a turečtiny.

vandebril_obalka.jpg Prečítajte si básne Michaëla Vandebrila v slovenskom preklade.


Festivalové odpočítavanie
Festivalové odpočítavanie