slovensky english

Ars Poetica 2017

Laura Accerboni (Taliansko) sa narodila v Janove a v súčasnosti žije v Lugane. Na univerzite v Janove vyštudovala súčasnú literatúru. Jej básne sa objavili vo viacerých literárnych časopisoch, ako napríklad Revue talianskej poézie, Poesia či Steve. V roku 2012 publikovala knihu poézie Attorno a ciò che non è stato a v roku 2015 knihu La parte dell'annegato. Získala niekoľko národných aj medzinárodných literárnych cien, napríklad Cenu Piera Alinariho v roku 2011. Od roku 2012 je členkou redakčnej rady básnickej revue Steve, do ktorej zároveň prispieva recenziami a prekladmi. V spolupráci s talianskym básnikom Eliom Grassom preložila básnickú antológiu Philtrum od americkej poetky Taije Silvermanovej.

Petr Borkovec (Česká republika) sa narodil v Louňoviciach pod Blaníkem v stredných Čechách. Pracoval ako redaktor revue Souvislosti, nakladateľstva Lidové noviny, Lidových novín a Literárnych novín. V súčasnosti pracuje ako dramaturg Café Fra a redaktor nakladateľstva Fra. Od roku 1990 vydal pätnásť kníh básní, próz a textov pre deti. Jeho zatiaľ poslednými knihami sú básnická zbierka Wernisch (2015), zbierka poviedok Lido di Dante (2017) a básne pre deti O čem sní (2016) a Věci našeho života (2017). Jeho zbierky a knižné súbory vyšli v Nemecku, Rakúsku, Anglicku a Taliansku. Prekladal poéziu Vladislava Chodaseviča, Vladimira Nabokova, Jevgenija Rejna, Josifa Brodského a iných. S Matyášom Havrdom preložil Sofoklovho Kráľa Oidipa a Aischylovu Oresteiu.
Eleni Cay (Slovensko) je mladá slovenská poetka, ktorá žije už niekoľko rokov v Spojenom kráľovstve. V zbierke Záchvevy motýľa v digitálnom čase (vyd. Čakanka na Slovensku v roku 2013 a Parthian Books v Anglicku v roku 2017) Eleni jemne a precízne zachytáva pocity všetkých tých, ktorým záleží na zachovaní krásy, lásky a ľudskosti v novom, digitálnom svete. V angličtine jej vyšli dve kratšie zbierky Autumn Dedications a Colours of the Swan a v novembri 2017 vyjde ďalšia vo vydavateľstve Eyewear Press. Jej básne boli publikované v prestížnych literárnych časopisoch (napríklad Envoi alebo Atticus Review) a jej filmové poémy sa premietali na medzinárodných festivaloch (Grécko, Anglicko, Írsko, USA).
Julien Delmaire (Francúzsko) píše poéziu, romány a divadelné hry. Viac ako pätnásť rokov vystupuje vo Francúzsku aj v zahraničí. Organizuje mnoho workshopov písania v školách, v psychiatrických liečebniach, vo väzeniach či v knižniciach a prispieva na literárny blog „Nous, Laminaires". Za svoj prvý román Georgia získal literárnu cenu Prix Littéraire de la Porte Dorré. V roku 2015 mu vyšla kniha Bogolan a v roku 2016 kniha Rose Pirogue.
Zsuzsa Emese Csobánka (Maďarsko) je poetka, spisovateľka a učiteľka. Získala magisterský titul v odbore učiteľstvo maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti a absolvovala aj budapeštiansku Univerzitu divadelného a filmového umenia. V roku 2016 získala na Univerzite Loránda Eötvösa doktorát v odbore veda vzdelávania s prácou Príležitosti vo výučbe súčasnej literatúry na vyučovaní. Počas pôsobenia na univerzite získala štipendiá v Poľsku (Fond kráľovnej Jadwigy v Krakove) a v Maďarsku (Balassiho inštitút). V roku 2013 sa podieľala na projekte Plzeň 2015 v Nečtinách (Česko). Bola účastníčkou festivalu krátkych filmov Kikinda v Srbsku. Za svoje poviedky získala niekoľko maďarských literárnych štipendií. Napísala knihy Bog (Boh, poézia, 2009), Hideg bűnök (Studené hriechy, poézia, 2011), Belém az ujját (Robil mi to prstami, román, 2011), Majdnem Auschwitz (Takmer Osvienčim, román, 2013), A hiányzó test (Nezvestné telo, román, 2014) a Minden kikötő (Každý prístav, poézia, 2015).
Sylvia Geist (Nemecko), narodila sa v Berlíne, kde aj vyštudovala chémiu, germanistiku a dejiny umenia na Technickej univerzite. Od roku 1992 bola redaktorkou a vydavateľkou, viedla rôzne semináre na Univerzite aplikovaných vied v Hannoveri a podieľala sa na viacerých literárnych a interdisciplinárnych projektoch. Ako recenzentka prispievala aj do Financial Times Deutschland. Je autorkou básnických zbierok Gordisches Paradies (Gordický raj, 2014), Vor dem Wetter (Pred búrkou, 2009) a mnohých ďalších, ako aj autorkou viacerých próz, článkov a recenzií. Ako vydavateľka publikovala zbierky poézie, prózu, ale aj antológie stredoeurópskej literatúry. Venuje sa aj umeleckému prekladu diel autorov ako John Ashbery, Peter Gizzi či Chirikure Chirikure. V roku 2014 získala zatiaľ poslednú cenu ver.di Literaturpreis a v roku 2015 sa zúčastnila na stáži vo Ville Decius v Krakove. V slovenskom preklade Martiny Strakovej jej vyšla zbierka básní Ráno modré zviera a iné básne (Ars Poetica, 2017). Na jar 2018 je naplánované vydanie novej zbierky Fremde Felle (Cudzie srsti).

Nora Gomringer a Philipp Scholz – formácia PENG (Nemecko)

Nora Gomringer vlastní švajčiarsky aj nemecký pas. Charakter jej písania je fluidný, pohybuje sa od poézie pripútanej na papier až po performance hovoreného slova. Za svoju prácu získala niekoľko významných cien, je členkou PEN a absolvovala množstvo umeleckých pobytov po celom svete (New York, Novosibirsk, Peking a ďalšie). Jeseň 2016 strávila v Kjote ako hosť Goetheho inštitútu. Jej poézia sa sústreďuje na témy orálnosti a pamäti, jej vystúpenia sú plné energie a kľúčovým prvkom jej diel je humor. Jej slová sa stretávajú s ohlasom aj mimo písaného slova, a to na vystúpeniach s legendárnym jazzovým perkusionistom Babym Sommerom, s Philippom Scholzom a ďalšími. Jej básnické filmy sa premietali na festivaloch po celom svete. Od roku 2010 uplatňuje svoje organizačné schopnosti ako riaditeľka Medzinárodného umeleckého centra Villa Concordia v Bambergu (Nemecko).

Philipp Scholz je jazzový bubeník. Philipp Scholz žije v Lipsku, kde pôsobí ako magisterský štipendista na katedre jazzu. Získal viacero hudobných cien a štipendií, ako napríklad Neuer Münchner Jazzpreis v roku 2014 či štipendijnú cenu Goethe Institut Villa Kamogawa/JPN v roku 2016. Hrá na bicích v niekoľkých kapelách a neustále sa snaží rozširovať svoju „inštumentálnu slovnú zásobu". V roku 2015 vydala jeho kapela Plot album Tightrope.

Vesa Haapala (Fínsko) sa narodil v meste Jyväskylä v strednom Fínsku, no po niekoľkonásobnom sťahovaní sa napokon usadil v hlavnom meste. Haapala vyučuje fínsku literatúru na Helsinskej univerzite, kde v roku 2005 získal v tomto odbore doktorát. Po svojom bydlisku pomenoval svoju prvú zbierku básní Vantaa (2007), za ktorú získal Cenu Kalevi Jäntti. V roku 2016 mu vyšiel psychologický román Karhunkivi (Medvedí kameň), v ktorom sa cez optiku vzťahu otca a syna zaoberá temnými stránkami rodinného života. Haapalova štvrtá zbierka poézie Valekuolleet je duchovným a historickým putovaním od Doggerlandu k Stredozemnému moru. „Mohli by sme konštatovať, že dielo Vesu Haapalu je príkladom precíznej, akademickej poézie, ale tým by nám absolútne unikla podstata jeho štylisticky a tematicky širokého diela." (Básnik a kritik Teemu Manninen v úvode ku knihe Six Finnish Poets (Šesť fínskych básnikov)
Michal Habaj (Slovensko) je básnik a vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Je autorom vedeckých monografií Druhá moderna (2005), Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka (2013) a Básnik v čase. Smrek – Lukáč – Novomeský – Poničan (2016) a spoluautorom Slovníka diel slovenskej literatúry 20. storočia (2006) a Slovníka diel slovenskej literatúry 19. storočia (2009). Vydal básnické zbierky 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2004), Michal Habaj (2012) a Caput Mortuum (2015). Pod gynonymom Anna Snegina publikoval zbierky poézie Pas de deux (2003) a Básne z pozostalosti (2009); je jedným zo spoluautorov básnického projektu Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013). Je aj spoluautorom medzinárodného projektu The European Constitution in Verse (2009). Jeho básne boli preložené do väčšiny európskych jazykov a zaradené do mnohých zahraničných antológií a výberov.
Paul Hawkins (Veľká Británia) je inovatívny básnik, textový umelec a jazykový manažér, žijúci v Bristole. Je autorom kníh Claremont Road (Claremontská cesta) a Contumacy (Vzdor), ako aj knihy Place Waste Dissent (Miesto odpad nesúhlas, 2015.) Spolupracuje s portugalským textovým umelcom a básnikom Brunom Neivom, s ktorým vydali knihy Servant Drone (Dron služobník, 2015) a The Secret of Good Posture (Tajomstvo správneho držania tela, 2016). Paul v súčasnosti spolupracuje s umelcom Stevom Ryanom na projekte diisonance, ktorý je odpoveďou na Hawkinsovo Place Waste Dissent a predstavuje sériu udalostí a výstav v Sheffielde, Londýne, Bournemouthe a Bristole (Spojené kráľovstvo). Hawkins stojí na čele vydavateľstva Hesterglock Press. Jeho nasledujúca zbierka Go Women (Do toho, ženy) vyjde v roku 2018.
Regina Hilber (Rakúsko) žije vo Viedni a píše poéziu, eseje a prózu. Za poéziu a prózu získala mnoho cien a štipendií a jej básnické cykly boli preložené do niekoľkých jazykov. Momentálne žije v Nemecku kvôli štipendiu, ktoré získala ako „Burgschreiberin" („hradná spisovateľka") na hrade Beeskow. Medzi jej posledné publikované diela patria Schanker – ein Bericht aus Wien (Schanker – správa z Viedne, 2014), Landaufnahmen (Nahrávky krajiny, 2016) a Überschreibungen (Prepísania, 2017).
Semier Insayif (Rakúsko) je spisovateľ na voľnej nohe, žijúci vo Viedni. So svojimi čítaniami a slovnými performance precestoval Rakúsko i cudzinu. Jeho texty boli publikované vo viacerých literárnych časopisoch či antológiách a objavili sa aj v rozhlasovom vysielaní. Dosiaľ napísal päť kníh poézie, medzi ktorými sú aj 69 konkrete annäherungsversuche (69 konkrétnych pokusov o zblíženie, 1998) a unter schall – gedichte im zweiklang (pod zvukovosť – básne v dvojtakte, 2007). V roku 2009 vydal román Faruq. Za svoju prácu získal rôzne ceny a štipendiá, napríklad literárne štipendium od rakúskeho spolkového ministerstva pre vzdelávanie, umeniu a kultúru (2014/15).
Aurélia Lassaque (Francúzsko) je bilingválna poetka, píšuca po francúzsky a po okcitánsky. Často spolupracuje s vizuálnymi umelcami, tvorcami videí, tanečníkmi a predovšetkým hudobníkmi. Vystupovala na pódiách v Európe, Latinskej Amerike, Afrike, Indonézii, Indii a inde. Je aktívnou bojovníčkou za jazykovú diverzitu a pôsobí ako literárna poradkyňa festivalu Paroles Indigo vo Francúzsku a v Afrike a festivalu Premio Ostana, Scritture in Lingua Madre v Taliansku. Jej prvá kniha poézie Pour que chantent les Salamandres (Prečo salamandry spievajú, 2013) bola preložená do angličtiny, nórčiny, hebrejčiny, holandčiny a katalánčiny a zožala úspech okrem iného aj v denníku The Guardian či literárnej prílohe denníkov Al Araby, Al Jadeed a Haaretz Daily. Jej posledná kniha En quête d'un visage (Hľadanie tváre) vyšla v máji 2017.
Eva Luka (Slovensko), narodila sa v Trnave. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudovala odbor prekladateľstvo-tlmočníctvo (angličtina, japončina). V rokoch 1993 – 1995 postgraduálne študovala japonský jazyk a literatúru na Hokkaidskej univerzite v Sappore a v rokoch 1998 – 2002 klasickú a súčasnú japonskú literatúru na ósackej univerzite. Štúdium absolvovala doktorandskou prácou v japončine na tému Piesočná žena Kóba Abeho. Venuje sa tlmočeniu a prekladaniu z japončiny (Kóbó Abe, Mači Tawara, Banana Jošimoto, Džiró Nitta). Publikovať začala v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, RAK a v zborníkoch Druhý dych, Kruh a Hlbokozelená žena. Za poetickú tvorbu získala viacero ocenení v literárnych súťažiach. V roku 1999 sa stala laureátkou prestížnej literárnej súťaže RUBATO. Žije v Trnave.
Tom Petsinis (Austrália) sa narodil v Makedónii v Grécku a ako dieťa imigroval do Austrálie. Je románopisec, básnik a dramatik a prednáša matematiku na austrálskej univerzite Victoria. Tom vydal sedem básnických zbierok, medzi ktoré patria napríklad Naming the Number (Pomenovať číslo), Breadth for a Dying Word (Hĺbka pre umierajúce slovo), My Father's Tools (Otcove nástroje). Zbierka Four Quarters (Štyri štvrte) mu vyniesla Cenu Wesleyho Michela Wrighta za poéziu. Za divadelnú hru The Drought (Sucho) získal cenu Wal Cherry Playscript of the Year a hra sa objavila v nomináciách na cenu Victorian Premier's Award. Je autorom štyroch beletristických diel; romány The Twelfth Dialogue (Dvanásty dialóg) a The French Mathematician (Francúzsky matematik) boli nominované na ceny New South Wales a South Australian Premier's Award. Jeho diela boli preložené do niekoľkých jazykov.
Nataša Sardžoská (Macedónsko) je macedónska poetka, spisovateľka, tlmočníčka a prekladateľka s doktorátom z antropológie z Univerzity Eberharda Karlsa v Tübingene, z parížskej Sorbonne Nouvelle a z Bergamskej univerzity. Publikovala knihy poézie Modrá izba, Koža, Potiahol ma neviditeľným lankom a Živá voda. Na medzinárodnom festivale poézie v Janove sa predstavila čítaním poézie v sprievode spevu a cappella francúzskej jazzovej speváčky Charlène Puyguiraudovej a maľovania na telo v podaní talianskeho umelca Cosima Frezzoliniho. Na Modoarskom festivale súčasnej hudby predstavila svoju poéziu v sprievode Milice Dobajovej (soprán, Čierna Hora) a Emy Popivodovej (klavír, Macedónsko). V jej poézii sa prepletajú reminiscencie na telo, odhaľuje sa vnútorná bolesť a odkrýva duchovná sviežosť. Jej básnická pamäť má charakter performance a zachytáva komornú dramaturgiu ľudskej existencie.
Titilope Sonuga (Kanada/Nigéria) je oceňovaná poetka, spisovateľka a performerka. Bola historicky prvým poetom, ktorý sa kedy zúčastnil na inaugurácii nigérijského prezidenta. V roku 2011 získala za svoju prvú zbierku poézie Down to Earth (Pri zemi) cenu pre mladých spisovateľov od Canadian Authors' Association. Jej druhá zbierka Abscess (Absces) vyšla v roku 2014. Jej diela sa objavili vo viacerých publikáciách a boli preložené do taliančiny a nemčiny. V roku 2014 sa ako rečníčka zúčastnila na akcii TedxEdmonton. V roku 2015 bola rezidentným umelcom na ostrove Gorée pod záštitou OSIWA Foundation a jej básne sa objavili v antológii dvadsiatich vybraných afrických poetov Soaring Africa (Vznášajúca sa Afrika). V rokoch 2015 až 2016 pôsobila ako ambasádorka programu She Will Connect organizovaného Intel Corporation v Nigérii.
Ján Štrasser (Slovensko) sa narodil v Košiciach a koncom šesťdesiatych rokov absolvoval štúdium ruského a slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Publikovať začal v polovici šesťdesiatych rokov, venoval sa poézii a literárnej kritike. Ešte počas štúdia sa stal redaktorom časopisu pre mladú literatúru Mladá tvorba. Neskôr pôsobil ako divadelný dramaturg a zastával redaktorské pozície v rôznych literárnych časopisoch. Vydal desať básnických zbierok, medzi ktorými sú napríklad Odriekanie (1968), Práca na ceste (1989) či Staré železo (2007). Vyšlo mu aj viacero kníh literárnych kritík, esejí a rozhovorov. Prekladá ruskú poéziu a prózu (Puškin, Lermontov, Pasternak, Charms a ďalší), za preklad Eugena Onegina získal niekoľko ocenení. V spolupráci s germanistom Petrom Zajacom prekladá aj nemeckú poéziu a drámu (Brecht, Benn, Eich, antológia nemeckého básnického expresionizmu a i.).
Viktor Suchý (Slovensko) bol učiteľom slovenčiny (Pedagogická fakulta UK, Gymnázium Metodova), kníhkupcom (Ex Libris, Artforum), redaktorom časopisov OS, Slovo a Kultúrny život. Žije v Bratislave a pôsobí ako knižný editor a knihovník. V roku 2003 obhájil na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity diplomovú prácu Objavovanie pomalosti a stal sa lentológom – teoretikom i praktikom umenia pomalosti. Je predsedom občianskeho združenia Upupa epops, ktoré prevádzkuje Kabinet pomalosti – knižnicu, školu čítania a klub čitateľov v Novej Cvernovke. Vo vydavateľstve Modrý Peter mu v júli 2017 ako 41. zväzok edície súčasnej slovenskej poézie Mušľa vyšla zbierka Básne o počasí, tridsaťtri minimalistických trojverší, žánrovo blízkych haiku, aforizmu a hádanke, v sprievode ôsmich autorových čiernobielych fotografií z cyklu Astronómia blízkeho.
Lies van Gasse (Belgicko) je flámska poetka a umelkyňa. Po publikovaní v literárnych časopisoch vydala v roku 2008 debutovú zbierku básní Hetzelfde gedicht steeds weer (Rovnaká báseň zas a znova). Nasledovali zbierky Brak de waterdrager (Rozbitý nosič na vodu, 2011), M (2012) a Wenteling (Revolúcia, 2013). Van Gasseová priniesla do Holandska žáner grafickej básne, kombináciu slov a obrazov. V roku 2010 vyšla jej prvá grafická báseň Sylvia, po ktorej nasledovalo dielo Zand op een zeebed (Piesok na morskom dne, 2015). Van Gasse vo svojich básňach nielen kombinuje slová a obrazy, ale vďaka výnimočnosti svojho žánru aj vedie dialóg s inými autormi: v rokoch 2009 až 2013 sa spolu s Annemarie Estorovou napríklad postarali o vznik multidisciplinárneho projektu zameraného na postavu Kaspara Hausera, ktorý vyústil do knihy, výstavy a multimediálnej šou. Lies van Gasse získala za svoju prácu literárnu cenu provincie Východné Flámsko a svoju grafickú prácu prezentovala na viacerých miestach.

Tara Fuki
Andrea Konstankiewiczová – violončelo, spev, hang
Dorota Barová – violoncello, spev

Hudba Tara Fuki je celkom osobitá (korene má v spoločných improvizáciách, ktoré sú postupne čoraz prepracovanejšie), krehko dynamická a výrazovo nesmierne bohatá. Obohatená o vplyvy rôznych hudobných štýlov s príchuťami diaľok vytvára jedinečný kaleidoskop ženského vnútra.

WOWWOW (SK) & Ron Padgett (USA)

Dejiny vždy naberú nečakaný smer. Pred sedemdesiat tisíc rokmi bol Homo Sapiens obyčajný bezvýznamný tvor, ktorý sa niekde v odľahlom kúte Afriky staral o seba samého. V priebehu nasledujúcich tisícročí sa stal vládcom celej planéty a hrôzovládcom jej ekosystému. Vyrúbal lesy, odvodnil močiare, prehradil rieky, zaplavil lúky, položil milióny kilometrov koľajníc a ciest, vystaval mestá, ktoré sa týčia do výšky. Príroda trpí a živočíšne druhy rýchlo vymierajú. Pokročili sme od kanoí ku korábom, parníkom a vesmírnym lodiam, ale nikto nevie kam smerujeme. Máme moc, ale nevieme, ako s ňou narábať. A ešte k tomu sa chováme nezodpovedne. Z našej planéty sa stáva nákupné stredisko z betónu a plastu. Homo Sapiens dobyl svet. Katastrofické proroctvá o vyčerpaní surovín a trvalého poškodenia planetárneho ekosystému sú oprávnené. Zranená príroda ohrozuje prežitie Homo Sapiens. Zabíjame a ničíme ostatné tvory a prírodu. Mierime k ekologickej katastrofe, alebo do technologického raja? Možné je všetko.

– Jozef Vlk a Dáša Čiripová

Ron Padgett_Photo by John SarsgardRon Padgett, jeden z moderných klasikov americkej poézie, držiteľ celého radu prestížnych ocenení a spoluzakladateľ newyorskej školy. Jeho kniha Ako dlho, bola v roku 2012 nominovaná na Pulitzerovu cenu. V roku 2014 noviny Los Angeles Times mu za Zobrané básne udelili Cenu Najlepšia zbierka poézie a Americká básnická spoločnosť mu pridelila Cenu Williama Carlosa Williamsa. V roku 2015 New York Review Books vydá jeho preklad Apollinairových básní pod názvom Pásmo: Vybrané básne Guillauma Apollinaira. Vo vydavateľstve Coffee House Press mu vyšla zbierka básní pod názvom Som aj nie som sám. Väčšinou žije v New Yorku.

Je nám veľkou cťou, že tento významný básnik bol hosťom medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2014.

Nitky Nitky & Zuzana Homolová

Roberta ŠtepánkováRoberta Štepánková

*

Späť na úvod
Späť na úvod

CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2017 ArsPoetica