slovensky english

Čo je to poetoterapia?

Writing is the ultimate psychiatrist.“ (CH. Bukowski)

Poézia je dôležitým sprievodcom ľudstva už od dávnych čias, ide o jednu z najstarších foriem literatúry. Podobne ako iné druhy umenia i poézia preukazuje mocný citový vplyv na človeka, pôsobí náladotvorne, umožňuje abstrahovať a transformovať emóciu do slov, čím zhmotňuje žitú skúsenosť. Ľudia z nej čerpali a čerpajú v časoch radosti i v časoch nešťastia, nachádzajú súznenie so svojim vlastným prežívaním, potešenie, či útechu.

Hoci slovami nemožno vždy vyjadriť celú hĺbku toho, čo človek prežíva, napriek tomu predstavujú mocný nástroj. Samotný proces písania a čítania poézie je tak intímnym skúmaním osobnej skúsenosti, v ktorom čitateľ i pisateľ môžu získať nový náhľad na žitú skutočnosť. „Prostredníctvom poetického jazyka možno vysloviť nevysloviteľné, povedať nevypovedateľné, cítiť nepocítiteľné a preskúmať temné vzdialené lesy, ktoré by ináč zostali neprebádané“, konštatujú Jeffs a Pepper (2005, s.90). Grécky základ slova poézia, poiesis, znamená umožniť existovať tomu, čo doposiaľ neexistovalo (Gorelick, 2005) a zdieľať to s ostatnými.

Odkazy na liečivý potenciál poézie nachádzame naprieč rôznymi kultúrami. Môžeme predpokladať, že využívanie slov za účelom liečenia začína šamanským zaklínaním (Gorelick, 2005). V starovekom Grécku bol Asklépios, boh liečby, synom Apollóna, vodcu múz a vynálezcu poézie (Hudlička, 2010). Aristoteles videl v tvorbe poézie potenciál k transformácii ľudských problémov, cestu, ako premeniť smútok na silu (McCullis, 2011). Prisudzovanie špecifických vlastností poézii nájdeme aj v čínskom znaku pre poéziu („shih“). Tento pozostáva z dvoch obrázkov: yen (umenie reči) a szu (chrám). Poézia je tak „posvätným chrámom slov“ (Gorelick, 2005). V jazyku Inuitov slovo anerca znamená „dýchať“ i „vytvárať poéziu“. O poézii tak môžeme uvažovať ako o určitom pokrme pre dušu (Longo, 2006). Japonské haiku písané najmenej od 17. storočia, je zas spojené so zachytením nálady okamihu a úľavou v ťažkej situácii, či vyladením duševného stavu (Hudlička, 2010). Od 18. storočia spolu s rozvojom skupinovej psychoterapie terapeuti objavovali, že poetoterapia je efektívnym nástrojom flexibilne zakomponovateľným do praxe (NAPT, 2004). V pennsylvánskej nemocnici vzniká časopis The Illuminator – písanie básní, ktoré v tomto časopise boli uverejňované, patrilo medzi jednu z aktivít s terapeutickým zámerom ponúkanej pacientom kliniky.

Liečivý potenciál poézie, kedysi len intuitívne využívaný a tušený, je dnes aktívne využívaný v pomerne mladej expresívnej terapii – poetoterapii. Cieľom poetoterapie, rovnako ako ďalších expresívnych terapií, je sebavyjadrenie s cieľom osobnostného rastu, či riešenia konkrétnych problémov človeka. Prostriedkom poetoterapie je primárne báseň, alebo akýkoľvek poetický text, pričom využívame jeho rytmus, schopnosť evokovať pocity, spomienky a nálady. V praxi má dôležité miesto ako čítanie poézie a následná diskusia, tak vlastná tvorba človeka.

Poetoterapia ponúka veľký priestor pre symbolické vyjadrenie a využitie metafory a iných básnických prostriedkov. Viacnásobné vrstvy významov v poézii umožňujú skrývať, aj odkrývať, čo pisateľovi ponúka bezpečný priestor. Rovnako ako i pri iných expresívnych terapiách i tu platí, že nie je dôležitá kvalita vzniknutej poézie. Podstatný je proces vytvárania určitej konfrontovateľnej a meniteľnej skutočnosti prostredníctvom slov, hľadania potrieb človeka a možností ich naplnenia. Problémy, zdajúce sa pôvodne zdrvujúce, získavajú zachytením na papier určitý rámec, stávajú sa zvládnuteľnejšími.

V neposlednom rade je poézia intímnou záležitosťou, jemnou pozvánkou do intimity ľudského prežívania. Tým pádom je aj ponukou pre ostatných zdieľať niečo z vlastného života (Hudlička, 2010). Vzájomným zdieľaním vznikajú v procese poetoterapie väzby, vzniká atmosféra dôvery, ľudia sú ochotnejší deliť sa o svoj vnútorný svet. Ak nedochádza k zneužitiu tejto navodenej otvorenosti, buduje sa sebadôvera v pospolitosť a v konečnom dôsledku sebavedomie jednotlivcov (Svoboda, 2007).

Napriek bohatej histórii odkazujúcej na pozitívny vzťah medzi poéziou a duševným zdravím a výskumne podložených dôkazoch o jej účinnosti patrí stále medzi menej známe a využívané terapie. Najrozvinutejšia je poetoterapia v Amerike, kde sídli aj Národná poetoterapeutická asociácia, v súčasnosti jediná organizácia garantujúca štandardy a systematicky rozvíjajúca poetoterapiu. V Amerike je preto poetoterapia niekedy využívaná ako primárna forma terapie, zatiaľ čo na Slovensku a v Čechách je zatiaľ vnímaná ako podporná, doplnková metóda popri inej liečbe (Hudlička, 2010).

Svet slov je hravý, podnecuje radosť a kreativitu a umožňuje človeku oddýchnuť si od starostí každodenného života. Netreba preto poéziu prenechávať len perám veľkých básnikov. Poetoterapia je cesta ako jemne nahliadnuť do svojho vnútra a spoznávať svety iných ľudí, hľadať inšpiráciu pre život, riešenie problémov a zanechať niektoré starosti papieru, pretože

Dni boli temné,

však tisíce básní, slov,

prežiarili ich.

Ivana Bruteničová
Vyštudovala liečebnú pedagogiku na Pedagogickej fakulte UK a psychoterapeutické štúdiá na Masarykovej univerzite. V praxi liečebného pedagóga aplikuje expresívne terapie u ľudí so zdravotným znevýhodnením. Poetoterapii sa venovala v rámci výskumu k diplomovým prácam a neskôr ju realizovala skupinovou formou s ľuďmi s diagnózou duševného ochorenia.


Literatúra

Gorelick, K. (2005). Poetry therapy. In Malchiodi, C. (Ed.) Expressive therapies. London : Guilford. 117-141.

Hudlička, P. (2010). Poetoterapie – léčebné psaní. In Vybíral, Z., Roubal, J. (Eds.) Současná psychoterapie. Praha : Portál.

Jeffs, S., & Pepper, S. (2005). Healing words: A meditation on poetry and recovery from mental illness. The Arts in Psychotherapy, 32, 87–94.

Longo, P. J. (2006). Tearing the darkness down: Poetry as therapy. In Strozier, A.,& Carpenter, J. (Eds.) Introduction to Alternative and Complementary Therapies. Routledge : New York.

McCullis, D. (2011). Poetry therapy. In L´Abate, L., & Sweeney, G. (Eds.) Research on writing approaches in mental health.
Bingley : Emerald, 93-115.

NAPT (2004-2007) The National Association for poetry therapy. History. About NAPT. Dostupné na: http://www.poetrytherapy.org/about.html.

Svoboda, P. (2007). Poetoterapie. Olomouc : UP Olomouc.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 05. 09. 2016

Novinky > Súvisiace

Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...
Pozrite si krátky dokument z medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2018 a započúvajte...
Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...
Rakúska poetka Renate Aichinger nám napísala nádherný list! Ďakujeme :) * Ars Poetica...
Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018
Carmien Michels, Olivier Brossard, Mila Haugová, Risto Ahti, Lukasz Jarosz, Pietro Cagni ... Ďakujeme...
The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...
V aktuálnom čísle Knižnej revue nájdete reportáž Lindy Nagyovej z medzinárodného festivalu...
Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...
We're bringing you a profile of the artist and psychotherapist Roberta Štěpánková, who led...
The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...
Meet Dorota Sadovská, the artist behind the Ars Poetica 2018 visuals. The concept of the poster...
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica