Čo je to poetoterapia?

Writing is the ultimate psychiatrist.“ (CH. Bukowski)

Poézia je dôležitým sprievodcom ľudstva už od dávnych čias, ide o jednu z najstarších foriem literatúry. Podobne ako iné druhy umenia i poézia preukazuje mocný citový vplyv na človeka, pôsobí náladotvorne, umožňuje abstrahovať a transformovať emóciu do slov, čím zhmotňuje žitú skúsenosť. Ľudia z nej čerpali a čerpajú v časoch radosti i v časoch nešťastia, nachádzajú súznenie so svojim vlastným prežívaním, potešenie, či útechu.

Hoci slovami nemožno vždy vyjadriť celú hĺbku toho, čo človek prežíva, napriek tomu predstavujú mocný nástroj. Samotný proces písania a čítania poézie je tak intímnym skúmaním osobnej skúsenosti, v ktorom čitateľ i pisateľ môžu získať nový náhľad na žitú skutočnosť. „Prostredníctvom poetického jazyka možno vysloviť nevysloviteľné, povedať nevypovedateľné, cítiť nepocítiteľné a preskúmať temné vzdialené lesy, ktoré by ináč zostali neprebádané“, konštatujú Jeffs a Pepper (2005, s.90). Grécky základ slova poézia, poiesis, znamená umožniť existovať tomu, čo doposiaľ neexistovalo (Gorelick, 2005) a zdieľať to s ostatnými.

Odkazy na liečivý potenciál poézie nachádzame naprieč rôznymi kultúrami. Môžeme predpokladať, že využívanie slov za účelom liečenia začína šamanským zaklínaním (Gorelick, 2005). V starovekom Grécku bol Asklépios, boh liečby, synom Apollóna, vodcu múz a vynálezcu poézie (Hudlička, 2010). Aristoteles videl v tvorbe poézie potenciál k transformácii ľudských problémov, cestu, ako premeniť smútok na silu (McCullis, 2011). Prisudzovanie špecifických vlastností poézii nájdeme aj v čínskom znaku pre poéziu („shih“). Tento pozostáva z dvoch obrázkov: yen (umenie reči) a szu (chrám). Poézia je tak „posvätným chrámom slov“ (Gorelick, 2005). V jazyku Inuitov slovo anerca znamená „dýchať“ i „vytvárať poéziu“. O poézii tak môžeme uvažovať ako o určitom pokrme pre dušu (Longo, 2006). Japonské haiku písané najmenej od 17. storočia, je zas spojené so zachytením nálady okamihu a úľavou v ťažkej situácii, či vyladením duševného stavu (Hudlička, 2010). Od 18. storočia spolu s rozvojom skupinovej psychoterapie terapeuti objavovali, že poetoterapia je efektívnym nástrojom flexibilne zakomponovateľným do praxe (NAPT, 2004). V pennsylvánskej nemocnici vzniká časopis The Illuminator – písanie básní, ktoré v tomto časopise boli uverejňované, patrilo medzi jednu z aktivít s terapeutickým zámerom ponúkanej pacientom kliniky.

Liečivý potenciál poézie, kedysi len intuitívne využívaný a tušený, je dnes aktívne využívaný v pomerne mladej expresívnej terapii – poetoterapii. Cieľom poetoterapie, rovnako ako ďalších expresívnych terapií, je sebavyjadrenie s cieľom osobnostného rastu, či riešenia konkrétnych problémov človeka. Prostriedkom poetoterapie je primárne báseň, alebo akýkoľvek poetický text, pričom využívame jeho rytmus, schopnosť evokovať pocity, spomienky a nálady. V praxi má dôležité miesto ako čítanie poézie a následná diskusia, tak vlastná tvorba človeka.

Poetoterapia ponúka veľký priestor pre symbolické vyjadrenie a využitie metafory a iných básnických prostriedkov. Viacnásobné vrstvy významov v poézii umožňujú skrývať, aj odkrývať, čo pisateľovi ponúka bezpečný priestor. Rovnako ako i pri iných expresívnych terapiách i tu platí, že nie je dôležitá kvalita vzniknutej poézie. Podstatný je proces vytvárania určitej konfrontovateľnej a meniteľnej skutočnosti prostredníctvom slov, hľadania potrieb človeka a možností ich naplnenia. Problémy, zdajúce sa pôvodne zdrvujúce, získavajú zachytením na papier určitý rámec, stávajú sa zvládnuteľnejšími.

V neposlednom rade je poézia intímnou záležitosťou, jemnou pozvánkou do intimity ľudského prežívania. Tým pádom je aj ponukou pre ostatných zdieľať niečo z vlastného života (Hudlička, 2010). Vzájomným zdieľaním vznikajú v procese poetoterapie väzby, vzniká atmosféra dôvery, ľudia sú ochotnejší deliť sa o svoj vnútorný svet. Ak nedochádza k zneužitiu tejto navodenej otvorenosti, buduje sa sebadôvera v pospolitosť a v konečnom dôsledku sebavedomie jednotlivcov (Svoboda, 2007).

Napriek bohatej histórii odkazujúcej na pozitívny vzťah medzi poéziou a duševným zdravím a výskumne podložených dôkazoch o jej účinnosti patrí stále medzi menej známe a využívané terapie. Najrozvinutejšia je poetoterapia v Amerike, kde sídli aj Národná poetoterapeutická asociácia, v súčasnosti jediná organizácia garantujúca štandardy a systematicky rozvíjajúca poetoterapiu. V Amerike je preto poetoterapia niekedy využívaná ako primárna forma terapie, zatiaľ čo na Slovensku a v Čechách je zatiaľ vnímaná ako podporná, doplnková metóda popri inej liečbe (Hudlička, 2010).

Svet slov je hravý, podnecuje radosť a kreativitu a umožňuje človeku oddýchnuť si od starostí každodenného života. Netreba preto poéziu prenechávať len perám veľkých básnikov. Poetoterapia je cesta ako jemne nahliadnuť do svojho vnútra a spoznávať svety iných ľudí, hľadať inšpiráciu pre život, riešenie problémov a zanechať niektoré starosti papieru, pretože

Dni boli temné,

však tisíce básní, slov,

prežiarili ich.

Ivana Bruteničová
Vyštudovala liečebnú pedagogiku na Pedagogickej fakulte UK a psychoterapeutické štúdiá na Masarykovej univerzite. V praxi liečebného pedagóga aplikuje expresívne terapie u ľudí so zdravotným znevýhodnením. Poetoterapii sa venovala v rámci výskumu k diplomovým prácam a neskôr ju realizovala skupinovou formou s ľuďmi s diagnózou duševného ochorenia.


Literatúra

Gorelick, K. (2005). Poetry therapy. In Malchiodi, C. (Ed.) Expressive therapies. London : Guilford. 117-141.

Hudlička, P. (2010). Poetoterapie – léčebné psaní. In Vybíral, Z., Roubal, J. (Eds.) Současná psychoterapie. Praha : Portál.

Jeffs, S., & Pepper, S. (2005). Healing words: A meditation on poetry and recovery from mental illness. The Arts in Psychotherapy, 32, 87–94.

Longo, P. J. (2006). Tearing the darkness down: Poetry as therapy. In Strozier, A.,& Carpenter, J. (Eds.) Introduction to Alternative and Complementary Therapies. Routledge : New York.

McCullis, D. (2011). Poetry therapy. In L´Abate, L., & Sweeney, G. (Eds.) Research on writing approaches in mental health.
Bingley : Emerald, 93-115.

NAPT (2004-2007) The National Association for poetry therapy. History. About NAPT. Dostupné na: http://www.poetrytherapy.org/about.html.

Svoboda, P. (2007). Poetoterapie. Olomouc : UP Olomouc.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku5. 9. 2016, 15:28