Môj čas začína okolo štvrť na šesť, keď narastajú dlhé tiene...

...lebo tie sú rovnako dôležité ako svetlo.

Prečítajte si rozhovor s poetkou Milou Haugovou

Prečo píšete?
Píšem aby som sakralizovala vlastnú činnosť v básni.

Kedy je pre Vás báseň dokončená? Kedy si poviete:
„Teraz som už s prácou hotová, takto môže byť báseň publikovaná."

Báseň je pre mňa ne-dokončená...Drahý priateľ Jožko Mihalkovič mi raz povedal kedysi dávno: "Mila, ty prečo chceš každú báseň vždy dokončiť?" a moje podvedomie si to vzalo k srdcu. To či je báseň už pre ostatných mi povie niečo vo mne: jednoducho sa už básne nesmiem potom dotknúť.

Čo pre Vás znamená dobrá báseň?
Prečítať si dobrú báseň...túto túžbu som nestratila ani teraz: teším sa na novú zbierku Ivana Štrpku.

Dobá báseň = dobrá báseň bez adjektív báseň samotná.

Mila Haugová
Mila Haugová

Kedy píšete? Aký ste typ poetky, ste skôr „ranné vtáča", alebo Vám písanie ide lepšie v noci?
Píšem niekedy vetu zo sna aj ráno ale najlepšie popoludní môj čas začína tak okolo štvrť na šesť, keď narastajú dlhé tiene, lebo tie sú rovnako dôležité ako svetlo. Som skôr sovička nočná...ale len tak do pol noci, voľakedy v mladosti do pól druhej.

Čo je podľa Vás zmyslom života?
Nikto zatiaľ nevie, čo je zmyslom života ale určite nejaký existuje a my k tomu spejeme tým, že sa celý život usilujeme: kráčať dýchať padať...vstávať...padať...dýchať...vstávať...
Možno je zmyslom láska tak, ako už v šiestom storočí v starojaponskej poézii, nie je veľký rozdiel v ich a našich citoch:

Hľadím na ruku,
ktorú si hladkával,
keď sme bolo srdce pri srdci
a sľúbili si lásku na večné veky.
Znova ma premáha túžba.
Dáma Haguri

(Preklad z japončiny Fumiko Kuwahara & Mila Haugová,
Nad čistým ohňom dym, Asociácia Corpus, 2017)

Rozhovor s autorkou pripravila Martina Straková

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku27. 6. 2018, 11:04