slovensky english

Poézia, nič viac

Poézia, nič viac

„Máme chuť rozprávať krátko neslušne a pichľavo, ako tie dotieravé aforizmy napísané nanečisto, ako pohľadnice a krémové zásuvky. Používame pouličnú estetiku zlých slovných hračiek. Dostávame sa do extázy z jednoduchých a demokratických radostí objektívneho surrealizmu." Aj takéto slová sme mohli počuť na ostatnom ročníku medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica, ktorý sa konal na prelome septembra a októbra minulého roka. Stretlo sa tam vtedy 34 autorov z 21 krajín.

Kto nestihol prísť alebo si chce pripomenúť verše, ktoré mu v pamäti neostali, má možnosť zalistovať si v zborníku s rovnomenným názvom festivalu. Iste, atmosféra pri čítaní je úplne iná, ako keď básne počujeme, máme možnosť vrátiť sa k textu, obľúbené miesta čítať viackrát, zastaviť sa pri prekladoch a zhliadnuť, aké pocity dýchajú z originálu, ktorému niekedy vôbec nerozumieme. To však neprekáža. Bohužiaľ, sme ochudobnení o hlas a prejav samotného básnika, o jeho prednes, ktorý bol často veľmi svojský a originálny. To je aj prípad holandského básnika Jaapa Blonka, ktorý hľadá spoločný základ poézie a hudby prostredníctvom nových zvukov a ich kombinácií, avšak bez rezignácie na sémantiku jazyka. Jeho vystúpenie bolo zmesou hudby, poézie a performance súčasne a čitateľ zborníka, ktorý to nezažil naživo, si len ťažko predstaví, aké rôzne škreky, zvuky, pazvuky a vresky dokázali vylúdiť ústa tohto muža a nazvať to poéziou. O toto teda pri čítaní prichádzame, ale na druhej strane môžeme počúvať šuchot strán, „dostatočne slabý, aby sa ticho zmestil ku vám dnu".

Čitateľ má zároveň jednu z mála možností porovnať rôzne poézie rôznych krajín. Je samozrejmé, že výber nebude nikdy predstavovať určitú krajinu v celkovom meradle, ale o to vlastne v tomto prípade ani nejde. „Svet je vzdialený.(...) Nekladiem otázky, pretože mi nemá kto odpovedať," napísal španiel Alzamora Sebastià. Za touto samotou cítiť túžby mnohých z nás zdôveriť sa niekomu, niečo povedať, klásť otázky a hľadať odpovede. A to majú všetky poézie spoločné bez ohľadu na hranice, či prekážky.

Talian Paolo Ruffilli nám zase necháva odkaz: „...človek sa musí stratiť, aby sa mohol skutočne znovu nájsť." Je preto zaujímavé ponoriť sa do stránok tohto zborníka a hľadať sa vo veršíkoch, rýpať sa, a tak trochu detsky sa znovuobjavovať. Iný verš zase hovorí: „Ako by som sa mohol nezmeniť, keď čítam básne..." A o tom to celé je. Neprekáža, že tento raz je „materinský jazyk ticho". To ticho pri čítaní dáva Ars Poetice nový rozmer a chuť počkať si na nasledujúci ročník.

Radoslav Tomáš, Knižná revue 2005/05

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 17. 10. 2004

Novinky > Súvisiace

Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...
Pozrite si krátky dokument z medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2018 a započúvajte...
Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...
Rakúska poetka Renate Aichinger nám napísala nádherný list! Ďakujeme :) * Ars Poetica...
Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018
Carmien Michels, Olivier Brossard, Mila Haugová, Risto Ahti, Lukasz Jarosz, Pietro Cagni ... Ďakujeme...
The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...
V aktuálnom čísle Knižnej revue nájdete reportáž Lindy Nagyovej z medzinárodného festivalu...
Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...
We're bringing you a profile of the artist and psychotherapist Roberta Štěpánková, who led...
The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...
Meet Dorota Sadovská, the artist behind the Ars Poetica 2018 visuals. The concept of the poster...
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica