Poézia nie je mŕtva, hovorí riaditeľ literárneho festivalu Ars Poetica Martin Solotruk pre HN

Poézia nie je mŕtva, hovorí riaditeľ literárneho festivalu Ars Poetica Martin Solotruk pre HN

Báseň bez nápadu sa veru rýmom nezachráni

"Poézia je živé médium otvorené experimentom," hovorí pre HN riaditeľ festivalu poézie Ars Poetica 2008, ktorý sa začína zajtra v bratislavskom klube A4, Martin Solotruk.

Mnohí hovoria, že poézia je mŕtva. Prečo existuje takáto téza?

Poézia nie je mŕtva -- ani vo svete, ani na Slovensku. Aj u nás existuje niekoľko autorov, ktorí stále objavujú nové možnosti poézie, ktoré sa približujú k autentickej skúsenosti súčasného človeka. No popritom sú si vedomé potreby sviežosti, kreativity, originality nápadov. A keďže poézia, ako úplne nekomerčný produkt, nie je obmedzená požiadavkami ani klientskej objednávky, ani očakávaniami trhu, vytvára priestor pre skutočných tvorcov. V tom je poézia stále kultúrna avantgarda.

V akej podobe teda v súčasnosti žije poézia? V čom sa líši od tej klasickej?

Poézia je živé médium otvorené experimentom najrôznejších druhov. Aj klasická poézia má však svoje miesto v kultúre. Veľa z poézie, ktorú teraz vnímame ako klasickú, príliš vzdialenú či nudnú, bola v čase svojho vzniku inovatívna, fascinujúca.

Aké sú témy súčasnej poézie?

Súčasná poézia dokáže vytvoriť tému z akéhokoľvek detailu, z akejkoľvek súvislosti, záblesku významu, o ktorom do chvíle, kým ju pomenovala, ani nebolo zrejmé, že existuje.

A aké sú vyjadrovacie prostriedky súčasnej poézie? Už to nie sú veršovačky...

Za nosnú kvalitu klasickej poézie sa často považovala viazanosť verša, rým. Revolúcia modernej poézie spočíva v prenesení pozornosti na originalitu a nosnosť významového spojenia. Avšak na kráse Baudelairovým básňam rozhodne neuberá fakt, že sú okrem iného i umením viazaného verša s invenčnými rýmami, echami, melodickosťou. Na druhej strane báseň bez nápadov sa veru rýmom nezachráni, iba duto opakuje svoju vyprázdnenosť. A navyše, mnoho súčasnej fascinujúcej poézie by sa už do viazanej formy nevtesnalo, jednoducho by jej bola cudzia, škrtila by ju.

Ako vyberáte básnikov a iných umelcov na festival?

Podľa čitateľského zážitku z ich tvorby, dramaturgického zámeru, ale aj podľa intuície. Festival je stretnutie ľudí, nielen prehliadka textov či vystúpení. Je to akási kolektívna slávnosť, mystérium, ktoré môže vyčarovať čosi neopakovateľné, takmer posvätné.

Zuzana Kizáková,
hnporadna.hnonline.sk, 6.10.2008

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku6. 10. 2008, 17:31