slovensky english

Tvorbu Sylvie Plathovej poznamenali muži

Hrana je názov druhého vydania básní americkej poetky Sylvie Plathovej (1932 – 1963), ktoré v preklade Mily Haugovej nedávno prinieslo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Hrana je tiež názov záverečnej básne tejto zbierky – tá je básňou o vlastnej smrti, básňou, ktorá dojíma svojou priamosťou a úprimnosťou.

Hrana je názov druhého vydania básní americkej poetky Sylvie Plathovej (1932 – 1963), ktoré v preklade Mily Haugovej nedávno prinieslo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Hrana je tiež názov záverečnej básne tejto zbierky - tá je básňou o vlastnej smrti, básňou, ktorá dojíma svojou priamosťou a úprimnosťou. Smrť je tu vnímaná ako téma každodennosti. Je ničím a zároveň všetkým, je niečím mystickým a tajomným, no zároveň akýmsi obyčajným, každodenným. Smrť a jej bezprostredná blízkosť sú v Plathovej poézii mimoriadne citeľné, smrť je vlastne tvárou, ktorej sa Plathová po celý čas pozerá priamo do očí. Jej príchod bude mystériom a vyslobodením zároveň. Hrana je teda básňou o vyslobodení. "Teraz je táto žena dokonalá. Jej mŕtve/telo nesie úsmev naplnenia/ilúzia gréckej osudovosti/plynie v záhyboch jej tógy/jej bosé/nohy akoby hovorili: prišli sme až sem, je po všetkom." Hrana je posledná báseň, ktorú 5. februára 1963 Sylvia Plathová napísala - o týždeň neskôr ukončila svoj život dobrovoľnou smrťou.

Sylvia Plath Hrana, Slovenský spisovateľ 2003, preklad: Mila Haugová
Sylvia Plath: Hrana, Slovenský spisovateľ 2003, preklad: Mila Haugová


Poézia osemročnej
Sylvia Plathová bola citlivá, inteligentná a ctižiadostivá, perfekcionistka vo všetkom, do čoho sa pustila. Prirodzeným doplnkom takýchto pováh býva smútok, ktorý sa nevyhol ani Plathovej. Prežila dni ťažkých depresií, hospitalizácie, elektrošoky a opätovné návraty na zem. Ak by sme mali získať ucelenejší pohľad na jej tvorbu, treba zobrať do úvahy aj túto stránku jej života, ktorý je s jej poéziou dokonale prepojený. Mnoho informácií poskytujú Plathovej zachované denníky (niekoľko úryvkov z nich je súčasťou publikácie) a monografický román Sklenený zvon, ktorý vyšiel v poslednom roku jej života.

Sylvia Plathová vyrastala v silnom intelektuálnom prostredí. Obaja rodičia mali vysokoškolské vzdelanie, otec ako pätnásťročný emigroval z mestečka na poľsko-nemeckej hranici do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na Bostonskej univerzite. Mnohé Plathovej básne odkazujú práve na jej vzťah k otcovi, no najmä na jeho smrť (Otto Plath zomiera, keď má Sylvia deväť rokov), ktorá ovplyvnila jej život aj poéziu. Plathovej matka bola Američankou prvej generácie rakúskeho pôvodu a bola učiteľkou. Sylvia sa narodila v Bostone. Keď mala osem rokov, miestne noviny uverejnili jej prvú báseň. "Na rose tráva/počujem svrčky. Mihnú sa a stratia/ svätojánske mušky." Bola vynikajúcou študentkou, získala mnoho prospechových štipendií, vyhrávala vedecké súťaže, literárne ceny. Navštevovala prestížne Smith College v Northamptone, ktoré v roku 1955 ukončila "summa cum laude" a získala Fullbrightovo štipendium na dvojročné štúdium v Cambridgi. Tu sa tiež stretla s budúcim manželom, básnikom Tedom Hudgesom, hneď po otcovi druhým osudovým mužom jej života.

Slová ako sekery
Sylvia Plathová s ľahkosťou a často až nemilosrdne pomenúva nielen veci, no najmä slovami ťažko artikulovateľné emócie. Svojou poéziou zasiahne priamo do centra, tam, kde by to človek čakal najmenej. Jej poézia odkrýva - Plathovej slová sú ako sekery, ktoré nekompromisne odhalia, čo je utajené pod povrchom. Dostáva sa tak až k holej kosti, k prapríčine, odkiaľ vytryskujú všetky pocity. "Oco/musela som ťa zavraždiť./Zomrel si skôr/než som to stihla urobiť ako mramor ťažký/vrece plné boha/hrozivá socha/na nohe sivý prst/veľký ako tuleň z Friska". Jej úprimnosť priam vyráža dych. "Na fotografii, oco/ktorú mám/stojíš pred tabuľou/tak si ťa pamätám/ Na brade jamku/nemáš kopyto /aj tak si diabol/ty si to/ten čierny muž/ktorý mi krásne/červené srdce prehryzol napoly." Svojou nie práve najnenáročnejšou poéziou čitateľa posúva k bezprostrednému zážitku katarzie. To niečo, čo sa z nej derie na povrch, musí zo seba dostať von, aby mohla opäť dýchať. "Dedinčania ťa nikdy radi nemali/v tučnom a čiernom srdci máš teraz kôl/dupú a tancujú nad tebou/oni vždy vedeli/čím si bol./Oco/ ty bastard/oco/už to mám za sebou." Plathová píše pocitmi, ktoré píšu za ňu. Píše sama sebou.

Martina Straková
hnonline.sk, 2003

Viac príspevkov od autorky na hnonline.sk


Súvisiace:

Birthday Letter: Sylvia Plath and "Daddy"
Belinda McKeon, The Paris Review, 12. október 2012

*

Sylvia Plath Reads Her Poetry: 23 Poems from the Last 6 Years of Her Life
Open Culture, 30. september, 2014

*

Pozoruhodná výstava, ktorá návštevníkom Národnej galérie portrétov v New Yorku,
priblíži osobnosť Sylvie Plathovej cez jej obrazy, kresby, koláže.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 22. 08. 2003

Novinky > Súvisiace

Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...Započúvajte sa do magických zvukov svetovej p...
Pozrite si krátky dokument z medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica 2018 a započúvajte...
Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...Poetka Renate Aichinger o festivale Ars Poeti...
Rakúska poetka Renate Aichinger nám napísala nádherný list! Ďakujeme :) * Ars Poetica...
Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018Ohlasy na Festival Ars Poetica 2018
Carmien Michels, Olivier Brossard, Mila Haugová, Risto Ahti, Lukasz Jarosz, Pietro Cagni ... Ďakujeme...
The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...The Sound Of Human Thoughts / Ars Poetica 201...
V aktuálnom čísle Knižnej revue nájdete reportáž Lindy Nagyovej z medzinárodného festivalu...
Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...Roberta Štěpánková, Artist and Psychotherapis...
We're bringing you a profile of the artist and psychotherapist Roberta Štěpánková, who led...
The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...The Story Behind The Ars Poetica 2018 Key Vis...
Meet Dorota Sadovská, the artist behind the Ars Poetica 2018 visuals. The concept of the poster...
CalmCube2 CMS
RSSVytlačiť stránkuKonverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk · Mapa stránok · © 2014 - 2019 ArsPoetica