Tvorbu Sylvie Plathovej poznamenali muži

Hrana je názov druhého vydania básní americkej poetky Sylvie Plathovej (1932 – 1963), ktoré v preklade Mily Haugovej nedávno prinieslo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Hrana je tiež názov záverečnej básne tejto zbierky – tá je básňou o vlastnej smrti, básňou, ktorá dojíma svojou priamosťou a úprimnosťou.

Hrana je názov druhého vydania básní americkej poetky Sylvie Plathovej (1932 – 1963), ktoré v preklade Mily Haugovej nedávno prinieslo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Hrana je tiež názov záverečnej básne tejto zbierky - tá je básňou o vlastnej smrti, básňou, ktorá dojíma svojou priamosťou a úprimnosťou. Smrť je tu vnímaná ako téma každodennosti. Je ničím a zároveň všetkým, je niečím mystickým a tajomným, no zároveň akýmsi obyčajným, každodenným. Smrť a jej bezprostredná blízkosť sú v Plathovej poézii mimoriadne citeľné, smrť je vlastne tvárou, ktorej sa Plathová po celý čas pozerá priamo do očí. Jej príchod bude mystériom a vyslobodením zároveň. Hrana je teda básňou o vyslobodení. "Teraz je táto žena dokonalá. Jej mŕtve/telo nesie úsmev naplnenia/ilúzia gréckej osudovosti/plynie v záhyboch jej tógy/jej bosé/nohy akoby hovorili: prišli sme až sem, je po všetkom." Hrana je posledná báseň, ktorú 5. februára 1963 Sylvia Plathová napísala - o týždeň neskôr ukončila svoj život dobrovoľnou smrťou.

Sylvia Plath Hrana, Slovenský spisovateľ 2003, preklad: Mila Haugová
Sylvia Plath: Hrana, Slovenský spisovateľ 2003, preklad: Mila Haugová


Poézia osemročnej
Sylvia Plathová bola citlivá, inteligentná a ctižiadostivá, perfekcionistka vo všetkom, do čoho sa pustila. Prirodzeným doplnkom takýchto pováh býva smútok, ktorý sa nevyhol ani Plathovej. Prežila dni ťažkých depresií, hospitalizácie, elektrošoky a opätovné návraty na zem. Ak by sme mali získať ucelenejší pohľad na jej tvorbu, treba zobrať do úvahy aj túto stránku jej života, ktorý je s jej poéziou dokonale prepojený. Mnoho informácií poskytujú Plathovej zachované denníky (niekoľko úryvkov z nich je súčasťou publikácie) a monografický román Sklenený zvon, ktorý vyšiel v poslednom roku jej života.

Sylvia Plathová vyrastala v silnom intelektuálnom prostredí. Obaja rodičia mali vysokoškolské vzdelanie, otec ako pätnásťročný emigroval z mestečka na poľsko-nemeckej hranici do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na Bostonskej univerzite. Mnohé Plathovej básne odkazujú práve na jej vzťah k otcovi, no najmä na jeho smrť (Otto Plath zomiera, keď má Sylvia deväť rokov), ktorá ovplyvnila jej život aj poéziu. Plathovej matka bola Američankou prvej generácie rakúskeho pôvodu a bola učiteľkou. Sylvia sa narodila v Bostone. Keď mala osem rokov, miestne noviny uverejnili jej prvú báseň. "Na rose tráva/počujem svrčky. Mihnú sa a stratia/ svätojánske mušky." Bola vynikajúcou študentkou, získala mnoho prospechových štipendií, vyhrávala vedecké súťaže, literárne ceny. Navštevovala prestížne Smith College v Northamptone, ktoré v roku 1955 ukončila "summa cum laude" a získala Fullbrightovo štipendium na dvojročné štúdium v Cambridgi. Tu sa tiež stretla s budúcim manželom, básnikom Tedom Hudgesom, hneď po otcovi druhým osudovým mužom jej života.

Slová ako sekery
Sylvia Plathová s ľahkosťou a často až nemilosrdne pomenúva nielen veci, no najmä slovami ťažko artikulovateľné emócie. Svojou poéziou zasiahne priamo do centra, tam, kde by to človek čakal najmenej. Jej poézia odkrýva - Plathovej slová sú ako sekery, ktoré nekompromisne odhalia, čo je utajené pod povrchom. Dostáva sa tak až k holej kosti, k prapríčine, odkiaľ vytryskujú všetky pocity. "Oco/musela som ťa zavraždiť./Zomrel si skôr/než som to stihla urobiť ako mramor ťažký/vrece plné boha/hrozivá socha/na nohe sivý prst/veľký ako tuleň z Friska". Jej úprimnosť priam vyráža dych. "Na fotografii, oco/ktorú mám/stojíš pred tabuľou/tak si ťa pamätám/ Na brade jamku/nemáš kopyto /aj tak si diabol/ty si to/ten čierny muž/ktorý mi krásne/červené srdce prehryzol napoly." Svojou nie práve najnenáročnejšou poéziou čitateľa posúva k bezprostrednému zážitku katarzie. To niečo, čo sa z nej derie na povrch, musí zo seba dostať von, aby mohla opäť dýchať. "Dedinčania ťa nikdy radi nemali/v tučnom a čiernom srdci máš teraz kôl/dupú a tancujú nad tebou/oni vždy vedeli/čím si bol./Oco/ ty bastard/oco/už to mám za sebou." Plathová píše pocitmi, ktoré píšu za ňu. Píše sama sebou.

Martina Straková
hnonline.sk, 2003

Viac príspevkov od autorky na hnonline.sk


Súvisiace:

Birthday Letter: Sylvia Plath and "Daddy"
Belinda McKeon, The Paris Review, 12. október 2012

*

Sylvia Plath Reads Her Poetry: 23 Poems from the Last 6 Years of Her Life
Open Culture, 30. september, 2014

*

Pozoruhodná výstava, ktorá návštevníkom Národnej galérie portrétov v New Yorku,
priblíži osobnosť Sylvie Plathovej cez jej obrazy, kresby, koláže.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku22. 8. 2003, 00:00