Henri Michaux (1899–1984) je jednou z najvýznamnejších osobností európskeho moderného umenia. Ako umelec v plnom zmysle slova nezohráva dôležitú úlohu len v rámci literatúry, ale súčasne sa predstavuje aj ako maliar,esejista, filozof a cestovateľ. Francúzska literárna kritika radí Michauxovo literárne dielo k surrealizmu alebo k poézii „reálnej imaginácie“, ktorej predstaviteľmi sú napr. Perce, Jouve, Reverdy, René Char, Péret, Césaire, Francis Ponge a iní.
Na tom, že sa Michauxovo meno vyskytuje v spoločnosti francúzskych literátov, nie je nič výnimočné, ak vezmeme do úvahy jeho belgický pôvod. Keďže väčšiu časť svojho života autor prežil vo Francúzsku, kde aj vytvoril celé svoje dielo, veľmi dobre sa integroval, rovnako ako iní belgickí autori (Crommelynck, Simenon, Ghelderode), do literatúry francúzskej. To však nepopiera skutočnosť, že Henri Michaux je považovaný za predstaviteľa oboch literatúr.
Na Slovensku je Henri Michaux známy najmä ako básnik, a to prostredníctvom prekladov Jozefa Mihalkoviča, ktoré striedmo vychádzali v novinách a časopisoch v roku 1968. Jeho dielo sa začalo mierne oživovať až v deväťdesiatych rokoch. Ak premýšľame o Michauxovom diele, emblematické pre jeho tvorbu sa zdá cestovanie. Motív cestovania je rovnako dôležitý pre jeho osobnosť ako i vnútorný svet. Autor cestuje, aby našiel novú poéziu, nové maliarstvo, nové svety, a to pomocou ciest skutočných i imaginárnych. Autor vytvára nové literárne žánre (fúzia medzi poéziou a prózou), používa osobité štýly ako aj vyjadrovacie prostriedky.