Sylvia Geist

Prinášame vám rozhovor s jednou z najzaujímavejších súčasných nemecky píšucich poetiek

Rozhovor vznikol v rámci projektu Európske fórum poézie.

1. Poézia je trošku mimozemská, nie? Prečo sa o ňu vôbec zaujímať?

To ste mysleli ako otázku, však? Dobre, odpoviem vám perom Allena Ginsberga: „Len poéziou môžu ľudia vyjadriť to, čo majú skutočne na mysli."

2. Kto ste vy ako poetka?

Stále ten istý rozmanitý človek, ktorý je z času na čas schopný postaviť sa tvárou v tvár svojej jednote a jej rozpadu. Alebo aj človek, ktorý je z času na čas v stave poézie schopný byť v takej jednote so samým sebou, až je schopný podieľať sa na rozmanitosti poézie. Nuž, jednoducho som človekom, ktorý ráno vstane, vypije kávu, dá si cigaretu, prečíta noviny, čarbe si na okraj, a tak ďalej – kým iným by som už len mohla byť?

3. Ktorá literárna tradícia, konkrétni autori, či spôsoby literárneho zmýšľania vás pri tvorbe inšpirovali najviac?

Neviažem sa na konkrétnu tradíciu. Pár rokov bol pre mňa veľmi dôležitý Gottfried Benn vďaka svojej bipolárnosti, pulzujúcim odchýlkam medzi jeho básňami z „Fázy II" (podľa jeho definície novej fázy expresionizmu) a harmonickejšími formami, napríklad v básni „Statische Gedichte."
Ďalej, tvorba Ingera Christensena je pre mňa ako kompas, jednak skrze jej prepojenie s prírodnými vedami a jednak kvôli emočnej intenzite, ktorú nesie. V poslednom čase som čítala Giorgia Caproniho a som rada, že som natrafila na jeden zo symbolov, ktoré sú pre mňa fundamentálne: beštiu vo forme veľkého čierneho psa v básni „Il conte di Klevenhuller". Podobné elementy ma sprevádzajú viacerými tradíciami ako Ariadnina niť. Určite teda existuje niekoľko spojovacích faktorov, bez ohľadu na spôsoby.

4. Mohli by ste uviesť pár príkladov súčasných Európskych či medzinárodných poetov či poetiek, ktorých považujete za najkľúčovejších (v akomkoľvek zmysle), a priblížiť nám, v čom spočíva ich hodnota?

Radšej vymenujem zopár z nich, ktorí sú naozaj vynikajúci, ako napríklad Friederike Mayröckerová, Judith Herzbergová. Les Murray, John Ashberry, či pre mňa ešte výnimočnejší Michael Palmer. Olga Sedakova a Jelena Schwarzová. Rozprávať o ich hodnote sa neodvážim.

5. Ak by sme sa vás spýtali na medzinárodné vplyvy v súčasnej svetovej alebo európskej poézie, ktoré z nich by ste vedeli pohotovo pomenovať?

Potrebujeme sa prv zamyslieť nad podmienkami „vplyvu" a nad tým, či čitatelia vôbec majú prístup k poézii, vďaka ktorému si následne všimnú aj cudzojazyčných autorov. Je možné, že budeme musieť hľadať rovnaké vzorce vplyvu politických či kultúrnych otázok na konkrétnu literatúru, nehovoriac o ekonomických koreláciách. Literatúra v angličtine má silný vplyv aj napriek tomu, že viac ľudí na zemi hovorí mandarínskou čínštinou. Bez prekladu sa neudeje nič. Avšak čo presne sa dá preniesť pri preklade? Ponesie vôbec preklad dostatočnú silu na to, aby bol jeho vplyv povšimnutiahodný? Vplyv na koho? Nebodaj malý kruh adeptov? A predsa musíme rozširovať povedomie o takzvanej „menšinovej" literatúre medzi čitateľmi v Spojených štátoch, aby sa rozvíjalo ich zmýšľanie a aby sa rozširovali ich mentálne hranice či fantázia. (V Nemecku existuje rovnaká potreba, avšak u nás je, myslím, trošku iná prekladová kultúra. Cena za knihu sa nemení...) Na druhej strane môžu medzinárodné vplyvy presiahnuť do súčasnej poézie skrze každodenné skúsenosti, cestovanie či jednoduché využívanie internetu. Hermeneutický problém je však stále aktuálny: Prv, než si človek vie niečo vypýtať, o tom musí najprv vedieť.

6. Národný či medzinárodný kánon pravdepodobne ešte neregistruje niektoré z inovatívnych tendencii prítomných v súčasnej poézii. Viete uviesť príklady konkrétnych autorov či poetík, ktorým sa z vášho pohľadu nedostáva dostatok pozornosti zo strany širšej obce kritikov? Čo je na týchto tendenciách inovatívne a čo spôsobuje, že presahujú ustálené spôsoby písania a/alebo čítania?

Poézia sa do všeobecného povedomia literárneho kánonu dostáva s určitými ťažkosťami už len z časového hľadiska. (Kedy sa poetický smer zaradí do kánonu? Obávam sa, že tento termín často v praxi znamená literárny „život po smrti".) Je azda pravda, že je už jednoduchšie osloviť mladé, náruživé publikum na konkrétnej úrovni, ktorá je oddelená od smotánky. V porovnaní s minulosťou dnes už existuje viac možností, ako presadiť inovatívne či experimentálne koncepty, a vplyv mladých a nezávislých vydavateľstiev, časopisov a organizátorov neustále narastá, najmä v mekkách literatúry, akými sú Berlín, Frankfurt či Leipzig.

Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne

V súčasnosti teda môžeme pozorovať pluralitu poetických konceptov a hlasov. Aj napriek tomu vždy budú existovať nedocenení autori, ako napríklad Paulus Böhmer, súčasný nemecký Ginsberg (i keď sa od neho úplne líši). Jeho kľúčové dielo, „Kaddish", považujem za epochálnu, dlhú báseň písanú silným rukopisom. Poznám takisto množstvo nedocenených poetiek, ako napríklad Caroline Hartgeová, ak mám vybrať aspoň jednu. Vo svojej poézii odmieta zohľadniť urbánne tendencie, ktoré lomcujú súčasnými poetikami. Skôr načiera do existenciálnych, ale aj bežných skúseností, a štylizuje ich do rozprávkových metafor, či inokedy prírodných obrazov odvekej krásy. Veľmi oceňujem práve túto neochotu písať poéziu, ktorá je na povrchu „moderná". Hartgeová takisto nachádza svoj vlastný tón a základné emócie vyjadruje zo ženského pohľadu. Ale pozor, nevyužíva perspektívu mladej ženy. Namiesto toho sa vo svojich básňach často sústredí na samotu, frustráciu a stratu, či pocit, kedy človek prestáva byť žiadaný, napríklad aj v spoločenskom kontexte –teda ťažké témy v ekvivalentnom, priamom či skutočne potentnom znení.

7. Prúdia z poetík a básnikov bývalých „komunistických krajín" nejaké vplyvy či inšpirácie, ktoré majú podľa vás viditeľný dopad na krajiny „Západu"? Ak áno, ako by ste túto inšpiráciu popísali? Prečo si podľa vás vyslúžila uznanie či ohlasy v určitých umeleckých či spoločenských kruhoch?

Intelektuálne a poetické vzorce prinajmenšom súvisia s realitou, ktorú človek každodenne zažíva. Nemyslím si, že inšpirácia je neobmedzene prenosná, pretože pri nej primárne nejde o formálne prvky. V Nemecku mala tvorba poetov z východného Nemecka rozhodne citeľný vplyv. Viaceré dôležité osobnosti sa obhliadajú na mladosť v NDR, napríklad Durs Grünbein, Kathrin Schmidtová a mnohí ďalší. Mladší poéti, napríklad Tom Scholz, do diskusie vniesli nový vhľad na relevantnosť politiky, či skôr na pozornejší prehľad v politike, ako aj nový spôsob, ako sa s ňou vysporiadať. Treba si pamätať, že existujú aj rôzne biografie čitateľov. Z východoeurópskej literatúry prinášajú rôzne tradície a posúvajú ich do novej, súčasnej a živej roviny poetickej reči. Napríklad, s Tristanom Tzarom som sa prvýkrát stretla ako editorka v raných 90-tych rokoch, no namiesto nemeckých štúdii ho v mojich očiach oživili básne Ivana Štrpku.

8. Ako by ste popísali súčasný stav vzťahu medzi básnikom a čitateľom a jeho vývoj v súčasnom kultúrnom prostredí? Viete uviesť príklady, kedy bol tento vzťah odcudzený, alebo naopak kedy ožil a opäť získal energiu?

Existuje teória o tom, že v akejkoľvek spoločnosti sa o poéziu zaujíma rovnaké množstvo čitateľov, a to zhruba tri percentá. Toto zistenie nie je veľmi povzbudivé, ale o matematiku sa pravdepodobne zaujíma ešte menej ľudí. Aj napriek tomu má však matematika dopad na naše životy, či už o nej vieme, alebo nie. Inými slovami: ak by sme sa na vzťah medzi čitateľom a básnikom mali pozrieť celistvo, nie je ani odcudzený, ani neožíva, i keď sa možno niečo v posledných rokoch zmenilo. V minulosti čítania navštevovali najmä šesťdesiatnici, no dnes neslávne tri percentá tvoria výrazne mladší ľudia. Bezpochyby môžeme pozorovať opätovný záujem o šírenie poézie prostredníctvom internetu, táto myšlienka je však banálna. Menej banálne by bolo rozmýšľať nad ekonomickými dopadmi na vydavateľov a básnikov, ale to už je na iný rozhovor...

Sylvia Geist
(grafický dizajn Lívia Kožuškova)

9. Aké nové žánre či druhy poézie z vášho pohľadu klíčia v súčasnom medzinárodnom priestore? Vedeli by ste identifikovať nové druhy „ars poetica"?

Je ich priveľa na to, aby som ich vymenovala všetky. (A takisto, nie je vzhľadom na tento fakt vaša otázka nonsens? I keď bude nižšie sčasti zodpovedaná.) Iba jedna vec: Zapôsobilo na mňa zopár básní, ktoré sa držia motta „Ekopoetika" a nedávno som ich čítala v preklade. Písali ich poeti z rôznych krajín, takže pravdepodobne sa jedná o záležitosť s medzinárodným potenciálom (ktorá presahuje staršie témy ako márnosť, láska a podobne.) Rozmýšľam, či by v tomto kontexte nebolo užitočnejšie pýtať sa namiesto typov a štýlov skôr na na témy.

10. Zdá sa, že diškurzy v poézii aj v politike sa snažia bojovať o ľudské srdcia a mysle, dokonca i meniť ľudské životy. Vidíte príklady plodnej interakcie medzi politickými a poetickými diškurzmi či agendami?

Neviem, nakoľko môžu byť interakcie medzi poéziou a politikou vôbec plodné. Ja skôr pozorujem potencionálne nebezpečenstvo manipulácie. Tento rok som mala tú česť stretnúť poetov z južnej Afriky a Zimbabwe a ich básne ma z umeleckého hľadiska jednoznačne presvedčili. Kto vie, koľko slušnosti sú schopní z politického hľadiska do nich vložiť. Opäť bol zvolený Mugabe a pravdepodobne bude krajine vládnuť najbližších päť rokov, zatiaľ čo Chirikure a ostatní si robili svoju prácu. Problém spočíva v tenkej hranici medzi poéziou a propagandou (a ak tá hranica tenká nie je, vzíde z toho veľmi zlá poézia). V porovnaní s propagandou sa poézia rovná mdlobám. Čo môže báseň podnietiť? Čomu môže zabrániť? Na druhej strane môžu byť mdloby najväčšou silou poézie, pretože vlastnosti dobrej básne – komplexnosť, citlivosť, pravdivosť – z nej takisto robia samizdat s najlepšou šancou na prežitie. Poézia takisto môže fungovať ako niečo subverzívne, korozívne, možno ako hrdza, pleseň, výhonok, dokonca i vírus... Prečo by inak bolo toľko básnikov vo väzení?

11. Ako by vyzerala optimálna koexistencia poézie a politiky tak, aby to bolo prínosné pre vašich spoluobčanov?

Nezávislosť je nenahraditeľná, z pohľadu akéhokoľvek umenia, ale aj žurnalizmu. Mali by sme mať oči na stopkách, a keď je treba, mali by sme byť jasne a viditeľne kritickí. Takisto by sme nemali zabúdať na početné možnosti politického zapojenia nás ako občanov.

12. Aké hodnoty a kvality podľa vás ponúka mediálna poézia (zvuková poézia, vizuálna poézia, kinetická poézia, digitálna poézia a poetická performance) v porovnaní s takpovediac tradičnou poéziou písanou vo forme nemenného textu? Uveďte nám prosím príklad.

Naším vnímaním a našou mysľou manipulujú nástroje, inštrumenty či doplnky. Niektoré z nich budujú naše schopnosti a iné do nich zasahujú. Samotné média nedokážu vytvoriť poetickú ideu. Napríklad, interaktívna poézia zdanlivo pôsobí viac ako sociálny experiment, než poetický experiment, prinajmenšom v chápaní úlohy básnika. Opäť, hypertextová poézia ponúka zopár nových možností, ako môžem poukázať na pohyby a spojenia medzi veršami, ktoré chcem zviditeľniť v niektorých mojich zbierkach básní. Z môjho pohľadu to však nie je základnou bunkou básne, ale skôr niečo ako prekladom fluktuácie či prúdu zmýšľania o sebe, ktorý báseň v sebe nesie.

13. Ako by ste opísali rozdiel medzi tvorivou inšpiráciou, ktorú produkuje vaša predstavivosť, a potenciou, ktorá vyžaruje z príslušného procesu, pri ktorom človek narába s významovými kontextami a existujúcimi vzorcami?

Inšpirácia je zmes, ktorú produkuje množstvo zdrojov. Je ťažké popísať, ako presne funguje proces tvorby, či ako veľmi je zdanlivo vlastná predstavivosť zafarbená skoršími atramentami. Montaigne povedal, že buď je niečo od neho tak ďaleko, že na to okamžite zabudne, alebo tak blízko, že to úplne pohltí – a potom zabudne, odkiaľ to prijal. Alebo ešte inak, aby som pozmenila definíciu významu z úst Christine Gledhillovej, poetický proces „nie je ani vynútený, ani pasívne vstrebaný, ale vychádza zo zápasu či vyjednávania medzi konkurujúcimi referenčnými rámcami, motiváciou a skúsenosťou." (A niekedy sa rovnaká idea objaví na rôznych miestach, ktoré sú od seba vzdialené, autonómne, no odvíjajú sa od podobných javov).

14. Nedalo by sa povedať, že kvôli vzostupu médií a programov sme boli svedkami postupného posunu v širšom chápaní samotného tvorivého písania?

Nemám ten pocit. Alebo máte na mysli možnosť „písania" metódou „copy and paste"? V tvorbe programov sa nevyznám, ale viem povedať, že koncept automatického písania je starší než prvá verzia Windowsu. Či už ide o mozgové vlny dadaizmu, surrealizmu, kaligramov, či dobrodružstiev interdisciplinarity a „networkingu" medzi osobami a umeniami, všetky tieto idey už dávno obsahovali základné štruktúry kvalít, ktoré nové média neskôr premenili v rýchlejšie, no často pod povrchom plytkejšie verzie. Samotný poetický subjekt je oveľa živší, oveľa konkrétnejší a tajuplnejší, než akákoľvek postavička z hry, a každý osobný rozhovor je dojmovo oveľa bohatší, než akékoľvek online stretnutie. K tomu som dospela po viac než desiatich rokoch aktivity na online fórach. Je pravda, že slúžia na komunikáciu s čitateľmi, spolupracovníkmi či priateľmi na druhom konci zemegule, a to všetko v reálnom čase. Nemali by sme však zavrhovať listy. Na druhej strane to má aj ďalší dopad: niekedy nás média učia nedôverovať obrazu a prichádza príležitosť skúmať autenticitu slabík, termínov či viet v nových, náročných podmienkach. Pre poéziu to nie je veľmi chudobná premisa.

15. Akú jedinečnú skúsenosť, ktorú by ste za iných okolností nenašli, vám (čiže vašej mysli či telu) sprostredkúvajú médiá či experimentálna poézia?

Každá éra má vlastnú definíciu slova „experimentálny" a poézia je výsledkom nálad a rytmu obdobia, s ktorým je spojená. Poetický experiment v princípe nie je nič nové, neustále len nadobúda nové tváre. Vždy je intelektuálnym, mentálnym a duševným „experimentovaním s pravdou" konkrétneho obdobia, teda prítomnosti v takej podobe, v akej ju len dokážeme poňať.

Koniec koncov predsa poéziu tvorí ľudská bytosť. Najzaujímavejšie skúsenosti sú bežné, a práve preto sú dôležité. Mediálna skúsenosť sa tiež vyznačuje bežnosťou. Áno, je súčasťou našich životov a vytvára konkrétne formy komunikácie či dokonca emočného prenosu. Za rozhodnutiami však nestoja média, ale samotný prenos. Nebolo práve toto odjakživa funkciou a úlohou poézie? Prenášať skúsenosti, myšlienky a emócie, vďaka ktorým budeme vnímavejší, súcitnejší, a verím, že aj múdrejší? Mimochodom, rada by som ešte doplnila, že médiá sú doplnkovou formou metafory a formujú mentálne procesy, ktoré sú rovnako staré, ako samotné mozgy druhu Homo sapiens.

16. Čo z vášho pohľadu predstavuje poézia dnes? Vplýva nedávny pokrok v prírodných a humanitných vedách na naše chápanie a na možnosti poézie?

Veľká téma... Možno sa pri tejto príležitosti môžem odvolať na poznámky, ktoré nájdete tu: http://www.berlinerliteraturkritik.de/detailseite/artikel/mass-und-dichtung/detailseite.html

17. Čo robí báseň básňou? Mení sa táto očividne notorická otázka v dôsledku vzrastu globálnej a globalizovanej civilizačnej skúsenosti?

Odmietanie.
Za ním sa skrýva poznateľnosť toho, čo je skutočné. Šanca podeliť sa o spoločné tajomstvá. V dnešnej dobe sa mnoho z nás neustále niekam ženie, či už doma, v čakárňach alebo na návšteve. Zároveň sme svedkami životných realít, ktoré by sme za iných okolností nemohli pozorovať, či ktorých by sme sa nemohli zúčastniť. Niekedy sa to dá vydržať len ťažko, pretože zodpovednosť za spojitosti, ktoré nevieme ovplyvniť, je na nás. Avšak len samotné vedomie o tejto realite sa môže stať jedným z najplodnejších impulzov pri písaní poézie.

*

Súvisiace

Ars Poetica – Európske fórum poézie

Sylvia Geist
Ráno modré zviera a iné básne