Pochádza z Bratislavy, vyštudovala švédčinu a ruštinu na FiF UK v Bratislave, v roku 2005 získala titul PhD. za prácu Židovská tematika v dielach súčasných židovských autorov v literárnom kontexte Švédska a Fínska. Pôsobila v Čs. rozhlase na Slovensku, vo vydavateľstve Smena, v súčasnosti učí na FiF UK fínsky jazyk a literatúru. Venuje sa prekladu zo švédčiny a fínčiny (prekladá najmä fínskošvédsku literatúru). V roku 1999 získala prémiu Literárneho fondu za preklad románu Daniela Katza Nemecký svinský pes.
Karol Chmel (1953) je slovenský redaktor, básnik, prekladateľ. Vyštudoval andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1989 – 1996 bol redaktorom vydavateľstva Smena.V roku 1998 pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr mesačníka Fragment. V súčasnosti je redaktorom vo vydavateľstve Kalligram. Debutoval v roku 1985 zbierkou básní Máš, čo nemáš, po ktorej nasledovali básnické knihy Ovocnejší strom (1989), Spray, modrá mentalita (1998) a O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky (2005). Prekladá zo slovinskej, srbskej, chorvátskej a poľskej literatúry (antológia sliezskej poézie Mŕtve body, výber z diela Piotra Sommera Lyrický činiteľ a iné básne).
Pochádza z Humeného. Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakujte UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor časopisu Dotyky. Absolvoval jedenapolmesačnú stáž v USA na The American University vo Washingtone. Od roku 1996 pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Inštitútu slovakistiky, všeobecnej jazykovedy a masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.V roku 2003 obhájil dizertačnú prácu K druhovým problémom prekladu.
Venuje sa prekladaniu poézie, prózy, divadelných hier, rozhlasových hier, esejí, odbornej literatúry. V roku 1993 získal prémiu Slovenského literárneho fondu za preklad výberu z poézie Johna Keatsa, 1996 za antológiu beatnickej poézie, 2005 za výber z poézie Williama Blaka a 2006 za Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník.
Peter Zajac je literárny vedec, prekladateľ, editor. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a nemčinu, popritom rok germanistiku na univerzite v Tübingene (Nemecko). Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, pôsobil ako učiteľ a vedecký pracovník, 1990 – 98 riaditeľ Ústavu slovenskej literatúry SAV. V roku 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu, v rokoch 1990 – 1991 sa sal prvým predsedom slovenského centra P.E.N., neskôr poslancom Národnej rady SR.
V súčasnosti je vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave a prednáša slovakistiku na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Ako literárny kritik uverejňoval svoje články v Slovenských pohľadoch a najmä v Mladej tvorbe. Jeho literárnoteoretické práce Tvorivosť literatúry (1990) a Pulzovanie literatúry (1993) výrazne ovplyvnili uvažovanie o literatúre na Slovensku. Zostavil nemecký výber súčasnej slovenskej poviedky Wie Laub von einem Baum (Ako listy jedného stromu). Venuje sa i politickej publicistike a esejistike: Päť rokov po (1994 – 1996), Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004), 1+1 (spoluautor Fedor Gál, 2004), ale aj prekladom z nemeckej literatúry (J. Günther, J. W. Goethe, B. Brecht, T. Barnhard, ai.) spolu s J. Štrasserom, s ktorým preložili aj výber z tvorby Petra Huchela: Zrátané dni.
Ján Štrasser pochádza z Košíc. Vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V polovici 60-tych rokov začal publikovať poéziu a literárnu kritiku. Bol redaktorom časopisu Mladá tvorba. V roku 1968 mu vyšla zbierka básní Odriekanie, za ktorú získal Cenu Ivana Krasku za najlepší debut roka. V 70-tych rokoch pracoval ako dramaturg Poetickej scény a Vojenského umeleckého súboru.
V roku 1985 sa stal dramaturgom Štúdia S, 1987 zástupcom šéfredaktora literárneho mesačníka Slovenské pohľady a 1990 ich šéfredaktorom, 1997 – 2004 bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Domino fórum. Vydal básnické zbierky Podmet (1980), Denne (1981), Priamy prenos (1986), Práca na ceste (1989), Myš dobrej nádeje (1992) Očné pozadie (1999), Stala sa nám láska (2003) a štyri knihy piesňových textov, tri knihy politickej esejistiky a publicistiky.
Vydal knihy rozhovorov s hercami Milanom Lasicom a Zdenou Studenkovou.
Prekladá ruskú klasickú (I. A. Krylov, A. S. Puškin – za preklad diela Eugen Onegin získal viacero významných ocenení) a modernú literatúru (Boris Pasternak, Daniil Charms, Isaak Babeľ, Josif Brodskij, Viktor Jerofejev), a s germanistom Petrom Zajacom nemeckú poéziu a dramatickú tvorbu (Bertolt Brecht, Gottfried Benn, Günther Eich, Ingeborg Bachmann, Heiner Müller, Thomas Bernhard). Píše a prekladá aj piesňové texty, najmä pre muzikály, divadlo a kabaret.
Venuje sa prekladom (Samuel Beckett, Seamus Heaney, Charles Simic, John Ashbery, Ted Hughes, David Antin). V roku 2007 získal Cenu Jána Hollého za preklad knihy Ted Hughes: Krá. Zo života a piesní Krá. Vydal básnické knihy Tiché vojny (1997), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku za najlepší debut, Mletie (2001), Planktón gravitácie (2006), Lovestory: Agens a Paciens (2007), Metafyzická domácnosť I (2017).
Pospiš-Sillay-Nikitin Spev tebe
Zhudobnená poézie Walta Whitmana
v slovenskom preklade Martina Solotruka
Nikitin, Pospiš, Sillay a Gregušová nahrávajú v New Yorku výnimočný album
T. Hughes: Krá;
C. Forché: Krajina medzi nami;
Z. Skoulding: Chrám z piesku je búrka, (preklad spolu s P. Lukáčom);
P. Sirr: Mimochodom
Vlna, preklad výberu poézie J. Ashberyho, Drewo a srd, 2000,
Svet sa nekončí, preklad výberu poézie Ch. Simica, o. z. Slniečkovo, 2007,
Preklad výberu básní Jána Ondruša do angličtiny, Martin Solotruk a James Sutherland Smith, 1998,
Disko zvery & Výcuc Dublin, preklad divadelných hier E. Walsha, Drewo a srd, 2002
Mila Haugová (1942) sa narodila v Budapešti. Po niekoľkonásobnom sťahovaní sa jej rodina napokon usadila v Zajačej doline neďaleko Levíc. Vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku a postupne sa stala agronómkou, neskôr učiteľkou.Po tom, čo sa presťahovala do Bratislavy, bola desať rokov redaktorkou časopisu Romboid. Jej knižným debutom je zbierka básní Hrdzavá hlina (1980), ktorú vydala pod pseudonymom Mila Srnková. Postupne vydala množstvo svojských básnických kníh: Možná neha (1984), Premenlivý povrch (1983), Čisté dni (1990), Praláska (1991), Nostalgia (1993), Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1996), Krídlatá žena (1999), Zavretá záhrada (2001), Genotext (2001), Atlas piesku (2001), Orfea: alebo zimný priesmyk (2003), Archívy tela (2005), Target(s) Terč(e) (2005), Rastlina so snom: Vertikála (2006), Biele rukopisy (2007). Pôvodnú tvorbu dopĺňa aj rad prekladov svetových mien (Sylvia Plath, Märta Tikkanen, Ingeborg Bachmann, Sarah Kirsch ai.).
Katarína Laučíková (1979) vyštudovala angličtinu a poľštinu na Prešovskej univerzite a v súčasnosti končí doktorské štúdium Komparatívnej literárnej vedy na katedre slavistiky Univerzity Palackého v Olomouci.Zaoberá sa literatúrou s horskou tematikou a mytológiou. Počas štúdia v Olomouci viedla kurzy angličtiny a tlmočila. Prekladá poľskú a francúzsku literatúru, prispieva do Revue svetovej literatúry a príležitostne spolupracuje s Poľským inštitútom v Bratislave. Zostavila a preložila výber poézie poľského básnika Tomasza Różyckého – Protivietor. Momentálne žije vo Francúzsku, kde pokračuje vo svojich prekladateľských aktivitách.
Stanislava Chrobáková Repar pochádza z Bratislavy. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát z literárnej vedy získala v roku 1995 v SAV. Pracuje pre vydavateľstvo a časopis Apokalipsa, kde vedie knižnú edíciu Fraktal. Založila medzinárodný projekt Časopis v časopise. Pracovala v Piece Institute Ľubľana, kde sa venovala výskumu rodových politík v rámci medzinárodného projektu EU Quality in Gender + Equality Policies.
Vydala tri básnické zbierky: Nahá v tŕní (2006), Na hranici jazyka (1997, 2000) a Zo spoločnej zimy (1994, v slovinčine 2006); dve knihy krátkej prózy: Anjelské utópie (2001, 2003) a Krutokradma (1997) a tiež dve vedecké monografie Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu (2007) a Mila Haugová (Alfa) (2002). Prekladá zo slovinčiny, edične pripravila viacero publikácií, zborníkov a antológií. Od roku 2001 žije a pracuje v Ľubľane v Slovinsku.
Vyštudovala španielčinu a slovenčinu na PdF UK v Bratislave. Momentálne je doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV a v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre. Venuje sa umeleckému prekladu zo španielčiny a literárnej kritike.
Je autorom šiestich básnických zbierok, od deväťdesiatych rokov prekladá z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry poéziu, esejistiku a prózu – okrem erbových mien zo spomínaných literatúr (Konwicki, Gombrowicz, Miłosz, Kiš, Pekić, Tišma, Pavić, Kovač, Kocbek, Zajc, Šalamun ai.)...
... sa usiluje presadzovať aj výbery z aktuálnej tvorby a prezentovať výraznejšie autorské osobnosti (Świetlicki, Podsiadło, Foks, Machej, Dehnel, Albahari, Basara, Despotov, Debeljak, Zupan, Drndić atď.) Ako básnik bol niekoľkokrát hosťom aj na Medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica.
Za svoju prekladateľskú tvorbu získal:
Cenu Zbigniewa Dominiaka (Lodž 2003) za preklady poľskej poézie,
Cenu ZAIKS za preklady z poľskej literatúry do slovenčiny (2011),
Cenu srbského P.E.N. klubu za preklady zo srbskej literatúry (2008),
Cenu Toneta Pretnara s titulom Ambasádor slovinskej literatúry (2015).
Vyštudovala angličtinu a poľštinu na FF PU v Prešove, doktorské štúdium Slovanskej komparatívnej filológie na Univerzite Palackého v Olomouci a slavistiku na Stendhalovej univerzite v Grenobli. Hlavným motívom v jej vedeckej práci je téma hôr a proces mýtizácie rôznych obsahov pojmu „horal".
Aktívne sa venuje prekladom z poľskej a francúzskej literatúry. Doposiaľ vyšli kniha poézie Tomasza Różyckého Protivietor (Ars Poetica, 2007), Vreckový atlas žien od Sylwie Chutnik (Ladon, 2011) a spolupracovala na zbierke Verše proti zdaňovaniu poézie Zbigniewa Macheja (Drewo a srd, 2015). Od roku 2005 prispieva prekladmi a recenziami do Revue svetovej literatúry (zostavila číslo venované poľskej literatúre RSL 3/2012). Uverejňuje preklady a rozhovory so spisovateľmi do Knižného revue - spomeňme rozhovor s Annou Gavaldou, Muriel Barbery, Amelie Nothomb, Davidom Foenkinosom, Zbigniewom Machejom, Lidiou Amejko či Miloslavom Nevrlým. Jej práca o ľuďoch hôr a mýte horala bola uverejnená v zborníku TANAP (2006), v knihe Gorali (Kol. autorov, vydala Matica slovenská 2013), časopisoch Tatry (3/2008), TPN TATRY (2/2010, 1/2010), Človek a spoločnosť (4/2007, 1/2011) a Historickej revue (2010 a 2015).
V súčasnosti žije v Grenobli, pracuje ako animátorka v neziskovej organizácii a pripravuje vzdelávacie programy zamerané na spoznávanie prírody a kultúry horských regiónov.
Vyučuje švédsku gramatiku, fonetiku, severskú kultúru a prekladové semináre zo švédčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Publikovala preklady poézie a krátkej prózy zo švédčiny, dánčiny, nórčiny a nemčiny v Revue svetovej literatúry. Knižne jej doteraz vyšlo: Bjørnstjerne Bjørnson: Arne, básne a polemiky; Gerhard Seyfried: Útek z Berlína; Astrid Lindgrenová: Lotka z Huncútskej ulice; Peter Høeg: Deti chovateľov slonov; Helle Helle: Mala som to písať v prítomnom čase.
Vyštudovala taliančinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala vo vydavateľstve Tatran, kde bola zástupkyňou šéfredaktora. V rokoch 1993 - 1996 pôsobila ako konzulka na Veľvyslanectve SR v Ríme, po návrate do Bratislavy nastúpila do Národného literárneho centra (v súčasnosti Literárne informačné centrum), kde pôsobí ako riaditeľka. Preložila diela autorov ako Giovanni Boccaccio, Umberto Eco, Alberto Moravia, Michela Murgia, Alessandro Baricco, Carlo Cassola a mnoho ďalších.
Je sinologička, pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave orientalistiky SAV v Bratislave. Prednášala o čínskom výtvarnom umení na VŠVU v Bratislave. Publikovala vedecké články doma i v zahraničí. Jej esej Pohľad zvonku – Nietzscheho Tak povedal Zarathustra a Lao c´ho Tao Te Ťing získala v roku 1998 druhú cenu v tvorivej súťaži o najlepšiu vedeckú esej (Romboid, 3/1999). Predmetom jej záujmu je čínske výtvarné umenie a súčasná čínska literatúra. Preložila a prebásnila zbierku poézie Paola Zhanga Tieň jin-jangu (2011, Millanium).
Daniela Zhang Cziráková中文名字唐艺梦，汉学家, 1994年毕业于布拉迪斯拉发夸美纽斯大学
斯洛伐克）并获得了硕士学位, 2002年毕业于布拉格查理大学，东亚学院，专业中国美术史
并获得了博士学位。工作在斯洛伐克科学院，东方研究所。中、斯文国家选手翻译、从事中国
当代诗歌翻译和研究、艺术研究。教过中国美术在斯洛伐克布拉迪斯拉发美术学院。她发表几
十篇科学研究文章在斯洛伐克、捷克、美国、中国、等国家。她的科学散文《从外面来看 - 尼
采的《查拉图斯特拉如是说》和老子的道德经比较论》在1998年获得了斯洛伐克文学基金会银
奖。她翻译了华人张曙光的诗集《阴阳之影》2011年出版。在2015年的ARS POETICA 翻译了陈
东东、宋琳、唐晓渡、赵四，共有几十首诗歌。现在翻译赵四的诗集。
Je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo v kombinácii holandský jazyk a kultúra a nemecký jazyk a kultúra. V roku 2013 obhájila doktorskú prácu z translatológie na tému Multikulturalizmus nizozemskej jazykovej oblasti z translatologického hľadiska. Momentálne pracuje na Filozofickej fakulte UK a venuje sa najmä odbornému prekladu z holandského jazyka.
Vyštudovala kulturológiu, neskôr získala štipendiá na popredných nemeckých univerzitách a doktorát v odbore Dejiny filozofie. Venuje sa písaniu poézie, maľbe a taktiež umeleckému prekladu z nemčiny a angličtiny. Už šiesty rok vedie workshop kreatívneho písania Prines svoju báseň, ktorý ponúka program medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica. Debutovala básnickou zbierkou Pohľadnice z neviditeľných miest (Ars Poetica, 2019). Žije a tvorí v Bratislave.
Sylvia Geist: Ráno modré zviera a iné básne
Slovenský preklad výberu básní Nory Gomringer
Plankton der Gravitation
– ukážka časti básnickej zbierky Martina Solotruka
v nemeckom preklade Martiny Strakovej
Anglické básne Martina Solotruka
v nemeckom preklade M. Strakovej vyšli v antológii
Grenzenporträts, Klak Verlag Berlin, 2017
Viera Prokešová, nemecký preklad básne Nežnosť
Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na FiFUK v Bratislave. Venuje sa prekladaniu z angličtiny.
Narodil sa v Baltimore, Co. Cork, Írsko v roku 1950. V Írsku získal svoje vzdelanie a pracoval od roku 1971 do roku 1966. Mal viaceré zamestnania, venoval sa písaniu poézie i prózy pre írske literárne časopisy, ktoré občas aj redigoval. Od roku 1996 žije a pracuje na Slovensku. Od roku 1996 až do roku 2013 vyučoval angličtinu v Akadémii vzdelávania v Bratislave.
Taktiež od roku 2003 začal prekladať slovenské texty do angličtiny. Venuje sa prekladu literárnych, muzikologických, umeleckých, etnologických a iných textov. V posledných rokoch tiež prekladá z češtiny. Prekladateľská práca je momentálne jeho hlavné zamestnanie.
2003 Gotika, Dušan Buran et al. (SNG, Bratislava) – résumé
2004 Slovak Spring, Ladislav Novomeský (Belfast Educational and Historical
Society, Belfast)
2005 Blues in Slovakia, J. Litecký-Šveda et al. (Hudobné centrum, Bratislava) – blues piesne
2006 Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia, Ivan Rušina (SNG, Bratislava) – úvodné texty
2006 Pestrý zborník / Tabulatura Miscellanea, Ladislav Kačic (Hudobné centrum, Bratislava) – úvod
2007 Cor Cordi, Juraj Kuniak (Rock Rose, Kordíky)
2008 Niesť bremeno a spievať / To Bear The Burden And Sing, Milan Rúfus, ed. V. Marčok,
(Matica slovenská, Martin)
2010 Six Slovak Poets, ed. Igor Hochel (Arc Publishers, London)
2012 Osemnasť basní / Eighteen Poems, Ján Buzássy (Slovak Pen Centre/Rock Rose, Kordíky)
2012 Poetry Reaching Out: New Slovak Poetry in Translation (Ars Poetica, Bratislava) – zbierky Michala Habaja, Petra Šuleja a Kataríny Kucbelovej.
2013 Haberernová’s Eye. Post-informal Figuration in Slovak Visual Art of the 1960s, Richard Gregor (Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava)
2014 Július Koller Galéria Ganku ed. Daniel Gruň (Schlebrügge. Editor, Vienna)
2014 Three Chestnut Horses, Margita Figuli (Central European University Press, Budapest)
2015 Pavučina bytia / The Cobweb of Being, Jozef Leikert (Slovak Pen Centre/Rock Rose, Kordíky)
Preklad z nemčiny (s Johnom Connollym):
2003 The Aesthetic of Beuron and Other Writings, Desiderius Lenz
(Francis Boutle Publishers, London).
Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na FiFUK v Bratislave a v roku 2015 získala doktorát v odbore literárna veda za dizertačnú prácu na tému Hľadanie autenticity a rekonštrukcia reality v ranej tvorbe Chucka Palahniuka. Počas štúdia viedla na katedre anglistiky a amerikanistiky semináre Súčasná americká literatúra, experimentálny kurz Literatúra vo filme a viacero prekladových seminárov. Živí ju odborný preklad, jej srdcovou záležitosťou je však preklad umeleckej literatúry z/do angličtiny.
(1957 – 2008) slovenská poetka, esejistka, literárna vedkyňa a prekladateľka. Študovala slovenčinu a bulharčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ročnom pôsobení ako lektorka dramaturgie v Bábkovom divadle v Nitre, pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Okrem editorskej práce sa venovala prekladu, prebásňovaniu veršov, od roku 1996 bola každoročne členkou odbornej poroty literárnej súťaže o najlepšiu poviedku daného roka.
Teraz
keď dážď sa nahol nad kaluž,
deň hrdzavie
a k noci padá
ako suchý list,
keď vôkol rastie
ostrý vietor,
bojím sa ľadu
a jeho zasklených chodníkov,
snehu, keď začne
hrubnúť,
bojím sa zimy,
ktorá zhlboka spriehľadnieva,
lebo nežnosť sa zo mňa derie
ako prvá snežienka
a rozvíja sa do tvojich pľuští
a kvitne v tvojom
tvrdom nečase.
Báseň do nemčiny preložila Martina Straková
Zvykla som si na svoje
slnečné sponky,
na dlhé sústredené
tance,
na svoj smiech rýchly
ako dážď,
na plameň, keď vo mne nevšímavo
plynie,
na nedozreté veci
a na ich sladkosť,
na beh;
veľmi som si zvykla
byť mladá.
Gabriela Magová, vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave svetovej literatúry SAV. Prekladá poéziu a prózu z maďarčiny, venuje sa aj prekladu literárnovedných textov. Knižne vyšli jej preklady románov Györgya Dragomána Biely kráľ a Sándora Máraia Vzbúrenci a Hlas, zbierky básní Krisztiny Tóth Básne a monografie Endreho Bojtára Vysnívali sme si vlasť a národ.
Je prekladateľka, publicistka a archeologička. Vyštudovala Filmovú fakultu VŠMU, FiF UK v Bratislave a Inštitút pre vyššie latinsko-americké štúdiá vo Viedni. Absolvovala študijné pobyty vo Viedni, v Moskve, Madride a Havane. Pracovala ako novinárka a redaktorka týždenníka Slovo so zameraním na kultúru Slovenska a Latinskú Ameriku.
Prekladá hrané a dokumentárne filmy, poviedky a knihy zo španielčiny, francúzštiny, nemčiny, angličtiny a portugalčiny (veľmi málo a s veľkou radosťou i z ruštiny), prispieva do kultúrnej prílohy denníka Pravda esejami, rozhovormi a inými literárnymi útvarmi. Občasne vykopáva staré svety a pracuje ako turistická sprievodkyňa na Kube. Poézia, Bratislava a Lisabon sú najbytostnejšou súčasťou jej života a podstatou samotného bytia. Nie nad ani pod, nie v ani mimo neho, je to tvorba a stvorenie samé, náhrada za Boha, v ktorého neverí. Súhlasí s Guillaumom Apollinairom: "Človek môže byť básnikom vo všetkých oblastiach života. Stačí sa nebáť a vydať sa za objavovaním."
Vyštudovala prekladateľstvo – tlmočníctvo, francúzsky – rumunský jazyk na FiF UK v Bratislave. V rámci psychohygieny z príliš prozaického profesionálneho života si v tom súkromnom občas rada preloží poéziu z francúzštiny či rumunčiny :)
Je autorkou prózy Slivky v čokoláde (Slovart, 2018).
Milan Richter je básnik, dramatik, prekladateľ, publicista a knižný vydavateľ (MilaniuM). Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2000 založil Medzinárodný literárny festival Jána Smreka, ktorého je riaditeľom. Žije v Dunajskej Lužnej.
Debutovala zbierkou poviedok Dulce de lechce (2003), ktorá bola ocenená prémiou Literárneho fondu. Publikovala novelu Yesim (2006), o päť rokov neskôr jej vyšiel román Zlodeji a svedkovia (2011) a následne novela Obrazy zo života M. (2013). Preložila niekoľko kníh z angličtiny a nemčiny. Vyštudovala psychológiu na Univerzite vo Viedni a medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje ako psychiatrička v Mníchove.
sa narodil v Chomute na Ukrajine. Od roku 1978 žije na Slovensku. Študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. V súčasnosti prednáša dejiny ruskej literatúry a kultúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Je autorom šiestich kníh poézie: Nestálosť (1994), Skomorošina (1996), Mucha v uchu (1997), Líza tichšia ako kláštor (2000), Dom bez svitla (2004) a Zabudnutá štvrtá strana (2014). Prekladá z ruštiny (G. Ajgi, A. Goldstein, S. Dovlatov, D. Charms, A. Vvedenskij, I. Iľf – J. Petrov, F. M. Dostojevskij, Ľ. Petruševská), z ukrajinčiny (J. Andruchovyč) a do rusínčiny. Ako prekladateľ a dramaturg spolupracoval s rusínskym Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove. Preklady a umelecké, odborné a esejistické práce publikuje v literárnych a kultúrnopolitických časopisoch (Revue svetovej literatúry, Romboid, Týždeň a i.) a v rozhlase. Zostavil antológie poézie Ruská moderna (2011) a Ruská avantgarda (2013) a čísla Revue svetovej literatúry venované ruskej (3/1994, 3/2000, 1/2011), gruzínskej (1/2013) a arménskej literatúre (1/2014), na ktorých sa podieľa aj ako prekladateľ. Je držiteľom prémie Literárneho fondu za preklad románu J. Andruchovyča Moskoviáda (2013). Zúčastnil sa na básnických festivaloch v Česku, Poľsku, Slovinsku, Gruzínsku, Rusku a na Ukrajine.
Vyštudovala prekladateľstvo – tlmočníctvo, francúzsky – rumunský jazyk na FiF UK v Bratislave. V rámci psychohygieny z príliš prozaického profesionálneho života si rada v tom súkromnom občas preloží nejakú tú poéziu z francúzštiny či rumunčiny :)
Mária Ferenčuhová sa narodila a vyrastala v Bratislave, dospela v Paríži a vrátila sa opäť do Bratislavy. Dnes prednáša na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení.Prekladá z francúzštiny (Paul Virilio, Philippe Sollers, Amélie Nothomb, Jean Echenoz a iní). V roku 2003 debutovala zbierkou Skryté titulky.
Mária Ferenčuhová - nominantka festivalu Ars Poetica pre projekt Versopolis
číta na rakúskom festivale Literatur & Wein
*
V rámci nominácie Ars Poetica pre projekt Versopolis,
autorka reprezentovala Slovensko aj na festivaloch:
Struga Poetry Evenings, 2016 a Ledbury Poetry Festival, 2015
Mila Haugová (1942) je jednou z najprekladanejších a najplodnejších slovenských poetiek. Narodila sa v Budapešti. Detstvo prežila v Nitre, Topoľčiankach a Zajačej Doline neďaleko Levíc. Absolvovala Agronomickú fakultu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Pracovala ako agronómka a neskôr ako stredoškolská učiteľka. V rokoch 1986 – 1996 bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid. Žije a tvorí v bratislavskej Dúbravke a v Zajačej Doline.
Mila Haugová v čitárni u Červeného raka, 2012
Za doprovodu nemeckej poetky Sylvie Geist sa Mila Haugová zdôveruje so svojimi pocitmi.
"Veci sa dejú na pomedzí. Verím, že sa ku mne vrátia." – Mila Haugová
(Video je v nemčine.)
Mila Haugová: Záhyby: svetlo Vianoc
*
*
... Fotospomienky ... na nezabudnuteľný krst
básnickej zbierky Mily Haugovej: Srna pozerajúca na Polárku
18. apríl 2017, SNG Café Berlinka, Bratislava
*
Reportáže z krstu knihy Srna pozerajúca na Polárku
v relácii RTVS Umenie
sa narodila v roku 1972 v Leviciach. Študovala germanistiku a anglistiku, odbor prekladateľstvo – tlmočníctvo na FiFUK v Bratislave. Venuje sa prekladom romantických románov pre ženy a príležitostne aj modernej poézie z angličtiny, nemčiny a najnovšie aj maďarčiny. Aktuálne vyšiel jej preklad básní z maďarčiny Gergelya Vidu Oči skál. Žije v Bratislave, má dve dcéry.
Už zajtra, 10. mája sa uskutoční jedinečné podujatie Noc literatúry.
Program na Noc literatúry 2017 v Bratislave aj v iných mestách nájdete tu: https://medziknihami.dennikn.sk/clanky/noc-literatury-105-2017-/
je slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg – docent v študijnom odbore teória a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Sv. Klimenta Ochridského v Sofii. Vydal básnické zbierky Muž na peróne (Skalná ruža, 2017), K mojim ústam nahá žena (Milanium, 2009), Utkané z vlasov (Q111. 2005), Kôra nežne praská (Modrý Peter, 1997), Uprostred je mlčanie (Poezie mimo domov, 1993), Svetlá na hladine (Smena, 1986), Strom pred domom (Mladá tvorba, 1979) a spolu s grafikom Igorom Bencom bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných (1995). Viac informácií o autorovi: litcentrum.sk
Ars Poetica
Korešpondenčná adresa:
Vlčie hrdlo 5, 82107, Bratislava
Sídlo:
Vlčkova 18, 811 04, Bratislava 1
E-mail:
info@arspoetica.sk
2021 Ars Poetica (Slovensko). Obsah podlieha autorskému právu.
